somalskamacka3.jpg, 28kB História somálskej mačky je podobná histórii balíjskej mačky. Ak sa habešským mačkám príležitostne narodili dlhosrsté mačatá, chovatelia ich nechali vykastrovať a predali ako domácich miláčikov. Najprv sa myslelo, že dlhosrsté mačatá sú výsledkom skíženia s dlhosrstým plemenom, no neskôr sa zistil, že určité chovné línie habešských mačiek po niekoľko generácii nosia recesívny gén pre dlhú srsť. Ak bol takýto gén prítomný u oboch rodičov, výsledkom boli dlhosrsté mačatá.

Charakteristika

Somálska mačka je stredne veľká mačka s telom orientálneho typu, no nie extrémnym. Je ohybná a pôvabná, s dobre vyvinutým svalstvom. Chrbát môže byť mierne ohnutý. Nohy sú dlhé a štíhle, s malými oválnymi labkami. Chvost je na báze hrubý a mierne sa zužuje, je hustý, ako líščí. Hlava je jemne zaoblená, široká, bez plochých oblastí. Na prchode nosa do čela je mierny zlom. Uši sú nasadené na chrbte hlavy, ďaleko od seba. Sú veľké, vztýčené, na báze široké a ukončené výraznými chumáčmi srsti ako má rys. Nad každým okom je tenká tmavá čiara, ktorá vedie od horného viečka smerom k uchu. Je to pozostatok kresby. Farba očí u všetkých farebných variet je zlatá alebo zelená. Srsť je mäkká na dotyk, hodvábna, s jemnou štruktúrou, no má byť čo najhustejšia. Je stredne dlhá s výnimkou lopatiek, kde môže byť kratšia. Má mať výrazný golier a ,,nohavice" (zadnú časť stehien).

Starostlivosť

Somálsku mačku možno chovať len tam, kde môže byť v letných mesiacoch vonku a v zime má teplé prístrešie; chladné počasie toto plemeno neznáša. Na prvý pohľad je to obozretná mačka, no keď si zvykne, vie sa spriateliť. Srsť neplstnatie a potrebnéje len príležitostné česanie. Typický počet mláďat vo vrhu je tri alebo štyri. Mačatá majú najprv veľmi tmavú srsť a ticking sa objavý vo veku 18 mesiacov, keď dospejú.