Existujú rôzne historky o pôvode plemena Birma. Jedno je však isté: Predkovia plemena, oficiálne známeho ako "posvätná Birma", sú siamské a perzské mačky. Ako sa všetko udialo je ale neisté. birma3.jpg, 18kB Niektoré zdroje rozprávajú o priemyslníkovi, ktorý priviezol okolo roku 1919 pár siamských mačiek z Orientu. Kocúr prevoz neprežil – potomkovia mačky boli krížení s perzskou mačkou. Ďalšie príbehy rozprávajú, že predchodcovia posvätnej Birmy boli chrámové mačky z Barmy. Uznanie ako plemena možno vysledovať. Stalo sa tak vo Francúzsku v roku 1925. Od roku 1964 je toto plemeno uznávané aj vo FIFe.

Charakteristika

Birma má charakteristickú srsť, sfarbenie i tvar tela. Jej srsť je polodlhá, hodvábna, sfarbenia kolorpoint s bielymi "ponožkami". Rovnako je tmavo sfarbená aj tvár a ušká. Srsť pokrývajúca zvyšok tela je svetlo béžová. Na tvári a nohách je krátka, na chrbte, bokoch a chvoste je srsť najdlhšia. Dospelá mačka má hustejšiu dlhšiu na krku, ktorá tvorí typický huňatý golier. Birma má zafírovo modré oči.

Povaha

Milovníci tohto plemena oceňujú nielen vzhľad, ale aj povahu týchto mačiek. Sú priateľské, láskavé a dobrosrdečné a rady trávia čas so svojimi pánmi. Birmanské mačky sú veľmi priateľské. Sú ideálnymi miláčikmi pre rodiny s deťmi. Mnoho majiteľov týchto mačiek uvádza, že dôverujú aj cudzím ľuďom, nechajú sa hladkať a uchopiť a nastúpi aj do cudzieho auta. Družnosť mačky Birma sa prejavuje aj vo vzťahu k ostatným zvieratám, najmä potom k mačkám žijúcim v spoločnej domácnosti. Birmanské mačky by mali byť najlepšie chované v dvoch– najmä vtedy, ak na svojho mačacieho miláčika nemáte dostatok času!

Starostlivosť

Birmanská mačka je považovaná za robustné a zdravé plemeno. Jej stredne dlhá srsť má málo podsady a nezamotáva sa – postačí preto, pokiaľ ju vykefujete raz alebo dvakrát týždenne.

Birmy sú veľmi maškrtné, preto treba strážiť množstvo krmiva a v prípade náznaku obezity prejsť na menej kalorické krmivo.