Perzská mačka

Pôvod plemena

Doposiaľ sa tradovalo, že perzské mačky majú svoj pôvod v dlhosrstých mačkách z Orientu. Údajne v 17. storočí boli dlhosrsté mačky po prvýkrát privezené do Európy – tieto mačky pochádzajúce z Perzie, dnešného Iránu, položili základný stavebný kameň chovu perzských mačiek u nás. Pôvodné peržanky ale nemali s dnešným plemenom perzských mačiek veľa spoločného – nie je sa čomu diviť, keďže najnovšie poznatky poukazujú na fakt, že predkovia nám známych perzských mačiek pochádzajú z Ruska. Genetická analýza genomu perzských mačiek ukazuje, že perzské mačky majú svoj pôvod v ruských dlhosrstých domácich mačkách a nie sú vôbec príbuzné s vyššie zmienenou ázijskou líniou.

Je zaujímavé, že označenie „peržan“ sa začalo používať najskôr s prvou chovnou líniou, a to na začiatku 20. storočia. Do tejto doby sa mačky s dlhou srsťou označovali ako angorské. Od tých dôb sa chovný štandard perzských mačiek mnohokrát zmenil. V priebehu rokov sa začal dávať dôraz na guľaté čelo a kratšiu lebku, srsť sa stala oveľa bujnejšia a spodné podsrstenie hustejšie, čo spôsobovalo stále plyšovejší vzhľad zvieraťa. Toto bolo tiež vnímané ako nevýhoda plemena peržaniek. S rastúcou obľubou perzských mačiek sa aj masovo šíril ich chov, pričom hlavne v USA dochádzalo bez ohľadu na zdravotné dopady k páreniu a vzniku stále extrémnejších chovov: skôr dozadu posadený nos, plačlivo vyzerajúce oči, sklony k nachladeniu a nádche, tiež ťažkosti pri príjme potravy i dýchania. Tak vznikol chov, ktorý bol oprávnene pomenovaný „útrpný chov“. Nastoluje sa teda otázka – mali by aj moderné perzské mačky 21. storočia spadať do tohto chovu a byť takto označované?

Charakteristika

Perzské mačky patria k stredne veľkým až veľkým plemenám mačiek. Vyznačujú sa špecifickým tvarom hlavy so splošteným, veľmi krátkym a širokým nosom a dlhou hodvábnou srsťou. Hlava perzskej mačky má okrúhly tvar, so sploštenou tvárovou časťou a výraznými lícami a veľkými okrúhlymi očami, ktoré majú väčšinou oranžovú alebo medenú farbu. Uši sú drobné, zaoblené a položené nízko na hlave. Telo perzskej mačky je vďaka mohutnej kostre veľké a zavalité. Nohy sú krátke a robustné, mačka má okrúhle labky, krátky chvost s hustou srsťou. Perzské mačky vážia od 3,5 do 7 kg.

Srsť perzských mačiek môže byť rozlične sfarbená, môže byť jednofarebná, ako napríklad čierna, biela, modrá, čokoládová, lila, červená a krémová. Existujú aj dvoj- a viacfarebné varianty. Himalájsky variant je modro sfarbený s tmavými odtieňmi na ušiach, chvoste, labkách a tvári.

Povaha

Peržanky sú pokojné a vyrovnané mačky, sú to vyslovene gaučové typy, voči svojim ľuďom sú oddané a prítulné. Nie sú hlučné, vyžadujú si však pozornosť a starostlivosť. Spravidla sa dobre znášajú s deťmi a aj s inými domácimi zvieratkami, k cudzím bývajú nedôverčivé.

Starostlivosť

U perzskej mačky treba počítať so zvýšenou starostlivosťou o srsť, ktorú nesmieme zanedbať, inak by sa v jej srsti začali tvoriť zaplstené chumáče srsti a museli by sme mačku ostrihať. Srsť treba pravidelne, najlepšie každý deň, kefovať a prečesávať, občas ju môžeme prepudrovať, čo zamedzí tvorbe chumáčikov. Perzské mačky je vhodné občas okúpať, netreba zabúdať na pravidelné čistenie očí a uší. U perzských mačiek sa často vyskytuje polycystická choroba obličiek (PKD), preto je dôležité dbať na prevenciu a pravidelné kontroly u veterinára.