Prvopočiatky histórie barmskej mačky sú veľmi hmlisté, ale už v roku 1700 sú v thajskom rukopise zmienky o mačkách, ktoré vynikajú svojou hnedou srsťou. V tejto dobe žili v barmských kláštoroch, kde tamojší mnísi verili, že prináša šťastie.
Barmská mačka je stredne veľká, krátkosrstá mačka. Nemala by byť podobná siamskými alebo britským mačkám. Na svoj vzrast je prekvapivo ťažká (má okolo 7 kg). Výrazným znakom je jej hodvábna srsť a zlate alebo jantárovo žiariace oči. Srsť na bruchu je o niečo svetlejšie než na chrbte. Chvost má tmavšiu farbu ako zvyšok tela.
Namiesto klasického mňaukanie sa barmská mačka prejavuje skôr tichým broukáním. Sú veľmi zvedavé a v ich teritóriu im neunikne ani šuchnutí. Sú ideálnymi spoločníkmi do rodiny. Sú pokojné a znášanlivé, a preto dobre vychádza s deťmi aj inými zvieratami. Majú rady ľudskú spoločnosť a každú návštevu poctí svojou pozornosťou. Nevýhodou je, že barmská mačka nerada zostáva sama a vyžaduje veľa času.