NADCHNUTIE 
          
Lapajže minútu nadchnutia,
bažiac po čaši úchvatov,
a v sne hnilého zabudnutia
nehyň s dušou svojou svätou!

Lapaj minútu! preletuje
ako hromu blesk plamenný:
ale sto rokov nahradzuje
v jednom božskom okamžení.

No, jestli ty raz dušou chladnou
odsotíš ten nebeský dar,
a péčou suchou svätokradnou
zadusíš nadchnutia požiar;

akže ty raz lenivou hlavou
zavalíš sa v ničoty svet
a zviažeš reťazou pažravou
búriacej duši voľný let:

k tebe poézie svätej
nespŕchne čistučká vlaha,
a zrenici tmou zaviatej
nezasvitne nebo blaha:

ale srdce biedne skrepenie
a dúm tvojich prešlých pole
ako pustina mŕtva onemie
v preludov zemských nevole.