ŽIVOTOPIS

1 / 4

Andrej Sládkovič

2 / 4

Podpis

3 / 4

Rodný dom Andreja Sládkoviča

4 / 4

Ukážka z diela Detvan

❮ ❯

Andrej Sládkovič sa narodil 30. marca 1820 v Krupine a zomrel 20. apríla 1872 v Radvani nad Hronom. Bol evanjelickým kňazom, básnikom, kritikom literárnych a dramatických prác, publicistom a prekladateľom. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič aj gymnázium v Banskej Bystrici a v Krupine. V Krupine je po ňom pomenované múzeum, kino, ulica a park.

Počas svojho pôsobenia používal niekoľko pseudonymov:

• Andrej Braxatoris-Sládkovič
• Andrej Sládkovič
• Ondřej Krasyslav Sládkovič

Život

Narodil sa v rodine učiteľa a literáta Andreja Braxatorixa a Terézie, rodenej Bartolomeides. Vzdelanie získaval v rokoch 1826 – 1830 v Krupine, v rokoch 1830 – 1831 sa zdokonaľoval v maďarčine v Perovčanoch, v rokoch 1831 – 1832 navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, v rokoch 1832 – 1840 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v rokoch 1840 – 1842 navštevoval Evanjelické lýceum v Bratislave a napokon v rokoch 1843 – 1844 študoval teológiu na univerzite v Halle.

V rokoch 1839 – 1840 vyučoval v dome Pavla Pišla, kde spoznal Marínu Pišlovú - o ktorej napísal dielo Marína - ,v roku 1838 pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch. V roku 1841 sa spolu so Samuelom Jurkovičom pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v Sobotišti. V rokoch 1842 – 1843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši, po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v Rybároch.

V roku 1847 bol vysvätený za kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 1848 – 1849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku 1849 bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1867 stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku, a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v Radvani.

Diela

POÉZIA

• K Nitře
• Potěcha
• Ctibor
• Sôvety v rodine Dušanovej
• Marína
• Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti
• Nehaňte ľud môj
• Hron
• More
• Morava
• Krajanom
• Mládenec
• Detvan
• Znovuzrodenec
• Milica
• Svätomartiniáda
• Pamiatka pre deň 4. augusta
• Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí
• Lipa cyrilo-metodejská
• Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti
• Duma pohronia
• Ohlasy
• Prosba