koncové články = TELÓMY sa delia na
fertilné (majú výtrusnice) a
sterilné (nemajú výtrusnice)
- Prvé suchozemské rastliny ryniorasty mali izomorfnú rodozmenu (S aj G mali rovnaký tvar, líšili sa len počtom chromozómov a tým, že na S vyrastali výtrusnice a na G pohlavné orgány). Prechodom rastlín na súš sa vytvára heteromorfná rodozmena dvoma smermi: 1) posilnenie gametofytu: machorasty
2) posilnenie sporofytu a redukcia gametofytu len na pohlavné orgány: vyššie rastliny
VÝTRUSNÉ RASTLINY
SYSTÉM:
- 1. Oddelenie: RYNIORASTY (Ryniophyta)
- 2. Oddelenie: MACHORASTY (Bryophyta)
- 3. Oddelenie: PLAVÚŇORASTY (Lycopodiophyta)
- 4. Oddelenie: PRASLIČKORASTY (Equisetophyta)
- 5. Oddelenie: SLADIČORASTY (Polypodiophyta)
1. Oddelenie: RYNIORASTY (Ryniophyta)
- Fosílne rastliny
- Žili v plytkých bahnitých vodách
- Sú najdôležitejší fylogenetický uzol evolúcie vyšších rastlín
- Mali telómy a izomorfnú rodozmenu
- Zástupca: Rhynia major
2. Oddelenie: MACHORASTY (Bryophyta)
- Najdokonalejšie organizované stielkaté rastliny
- G prevláda nad S (ako jediná skupina vyšších rastlín)
- Často žijú v symbióze s inými rastlinami
- Stielka môže byť:
a) Lupeňovitá (nižšie)
b) Diferencovaná na pokorienky (rizoidy), pabyľku (kauloid) a palístky (fyloidy)
- Nemajú vodivé pletivá (ale môžu mať predĺžené bunky, ktoré plnia vodivú funkciu)
- Sú vlhkomilné
- Zadržiavajú veľa vody (chránia tak pôdu pred vyschnutím, regulujú vzdušnú vlhkosť, ovplyvňujú klímu)
- Ich odumreté stielky poskytujú organickú hmotu rašelinu.
- Systém:
- 1. Trieda: Pečeňovky (Hepaticopsida)
- Lupeňovitá stielka
- Zástupca: porastnica mnohotvará (Marchantia polymorpha)
- 2. Trieda: Machy (Muscopsida)
- Diferencovaná stielka na pakorienky, pabyľku, palístky
- Tvoria tzv. koberce
- Zástupca: rašelinník močiarny (Sphagnum palustre – rastlina hore dorastá, dole odumiera a tak vzniká rašelina), merík vlnkatý (Mnium undulatum), ploník borievkový (Polytrichum juniperinum)
- Význam: udržujú vodu, rašelina, indikátory čistoty ovzdušia, vždy rastú na severnej strane
3. Oddelenie: PLAVÚŇORASTY (Lycopodiophyta)
- Patria tu byliny a fosílne dreviny
- Stonka je plná, vidlicovito rozkonárená, husto porastená malými jednožilovými listami
- Niektoré majú na vrchnej strane listov pajazýček (lingula), ktorý slúži na nasávanie dažďovej vody
- Výtrusnice vyrastajú na báze vrchnej strany výtrusných listov, ktoré sa na pohľad málo odlišujú od asimilačných listov a sú zostavené do klasov.
- Listy môžu teda byť:
1) Asimilačné (fotosyntetizujú)
2) Výtrusné – sporofyly (na ich báze rastie výtrusnica)
- Vo výtrusnici sa tvoria rovnaké = izosporické alebo morfologicky rozlíšené = heterosporické výtrusy
- Systém:
1. Trieda: Plavúne (Lycopodiopsida)
- Jednoduché listy
- Zástupca: plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum – chránená ratslina)
2. Trieda: Plavúnky (Selaginellopsida)
- Listy s pajazýčkami
- Zaástupca: plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides), sigilaria a lepidodendron (vyhynuté, prispeli k tvorbe uhoľných slojov)
4. Oddelenie: PRASLIČKORASTY (Equisetophyta)
- Trváce byliny (fosílne boli aj dreviny)
- Stonky sú článkované, praslenovito rozkonárené, duté
- CZ sú v kruhu okolo centrálnej dutiny
- Listy sú jednoduché, šupinkovité, usporiadané do praslenov a bázami zrastené do pošiev
- Výtrusnice vyrastajú na Sporangiofóroch = nosiče výtrusníc, ktoré tvoria vrcholové klasy
- Z výtrusov vznikajú zelené lupeňovité prvorasty (jedno, alebo obojpohlavné)
- Systém:
1. Trieda: Prasličky (Equisetopsida)
- V perme a karbóne v podobe stromov, prispeli k tvorbe uhoľných slojov
Čeľaď: Prasličkovité (Equisetaceae)
- Byliny s článkovanou a praslenovito rozkonárenou stonkou
- Bunkové steny prestúpené oxidom kremičitým
- Výtrusy sú guľovité, zelené a so štyrmi haptermi – rozhadzovačmi
- Sú rozšírené od trópov po studené oblasti
- Zástupca:
- praslička roľná (Equisetum arvense – jarná hnedastá plodná byľ, vypadnú z nej výtrusy a odumrie. Namiesto nej vyrastie z podzemku zelená neplodná byľ)
- praslička lesná Equisetum silvaticum)
- praslička močiarna (Equisetum palustre)
5. Oddelenie: SLADIČORASTY (Polypodiophyta)
- Byliny, menej dreviny, majú podzemky a husto porastené korene.
- Listy s veľké, vyrastajú z podzemku, alebo z nadzemnej stonky, sú perovito zložené, v mladosti špirálovito zvinuté (ochrana delivých pletív)
- Na rube listov sú výtrusnice združené do kôpiek = SORUSY, ktoré sú chránení blanitou zásterkou.
- Prvorasty sú zelené, lupeňovité a často redukované
- Rodozmena: Gametofyt začína pri meióze, ktorou vznikne výtrus a trvá až po oplodnenie, gametofyt je nezávislý od sporofytu
1) Z výtrusu vyrastie prvorast – prevažne srdcovitého tvaru)
2) Prvorast je zväčša obojpohlavný a produkuje obe gaméty: aj vajíčka v archeogónoch, aj spermie v anterídiách
3) Oplodnenie si vyžaduje vodné prostredie, aby sa spermatozoidy dostali k vajíčku
4) Vznikne zygota
5) Tvorí sa sporofyt s výtrusnicou, v ktorom vznikajú
. - Systém:
- 1. Trieda Sladiče (Polypodiopsida)
- Podtrieda SLADIČOVÉ: najpočetnejšia
- Zástupca:
Papraď samčia (Dryopteris filix mas): 1m dlhé, jedoducho perovito zložené listy, kôpky výtrusníc sú chránené obličkovitou zásterkou
Papradka samičia (Athyrium filix – femina): jemné listy, čiarkované sorusy
Perovník pštrosí: tvarovo rozdielne jalové a plodné listy
(zelené, neplodné asimilujúce listy = trofofyly vytvárajú ružicu, neprezimujú a dlhé, zelenohnedé až hnedé plodné sporofyly s výtrusnicou, neasimilujú, vyrastajú koncom leta z vnútra ružici neplodných listov)
Sladič obyčajný (Polypodium vulgare): okrúhle kôpky výtrusníc bez zásterky
Slezinník červený (Asplenium trochomanes): rastie v puklinách skál
Orličník obyčajný (Pteridium aquilinum): naša najväčšia papraď, listy až 2 m dlhé, výtrusnice majú na podvinutom okraji,
- Podtrieda: marsileidae = vodné paprade
- Zástupca:
- Marsilea štvorlistá