Miesto v systéme organizmov
Tradične sa začleňovali najčastejšie medzi rastliny, presnejšie stielkaté
rastliny, alebo
ako samostatná ríša (prípadne spolu s Protista pod názvom Protoctista)
Dôvodom, prečo sa huby zaraďovali k nepríbuzným rastlinám, boli ich vonkajšie
znaky: nepohyblivosť, viazanosť na substrát (pôdu, inú rastlinu...),
prítomnosť bunkovej steny, ktorú majú aj rastliny a rozmnožovanie výtrusmi,
ktoré je tiež charakteristické pre mnohé nižšie rastliny.
Podľa viacerých posledných štúdií (zač. 21. storočia) už možno považovať za
isté, že sú huby veľmi príbuzné so živočíchmi. Nemožno ich teda v žiadnom
prípade považovať za rastliny a podľa štúdie Adl. et al. sa konkrétne
zaraďujú vedľa živočíchov pod Opisthokonta.
Na rozhraní medzi nižšími rastlinami a hubami stoja lišajníky, čo sú
vlastne organizmy vznikajúce spojením huby a riasy (resp. cyanobaktérie).
Nakoľko je ale huba v tomto zväzku zrejme dominantnejšia, systém lišajníkov
patrí pod systém húb.
Predpokladá sa, že ríša húb zahŕňa približne 250 000 druhov. Veľkú väčšinu z
nich tvoria tzv. nižšie huby, ktoré možno pozorovať len pod mikroskopom. Tzv.
vyšších húb s mäsitejšími plodnicami, ktoré môžu zaujímať aj praktických
hubárov, je na svete okolo 20 000 druhov.
Veda o vplyve húb na rozvoj kultúry národa sa nazýva etnomykológia.
Hubárstvo je najrozšírenejšou záľubou dospelých. Na Slovensku sa mu
sústavnejšie alebo aspoň príležitostne venuje približne každý desiaty
človek. Na celom svete existuje približne 20 000 druhov väčších, tzv.
mäsitých húb, ktoré sú príťažlivé pre hubárov. Je dôležité, aby neskúsení
hubári – začiatočníci zbierali len tie huby, ktoré dobre poznajú. Otravu
hubami sprevádzajú žalúdočné kŕče, nevoľnosť a hnačky. Čím je jed
nebezpečnejší, tým pomalšie pôsobí. Pri muchotrávke zelenej sa môže prejaviť
až po 20-tich hodinách. Príznaky podobné otrave môžu vyvolať aj staré,
nahnité, alebo zaparené huby, preto je dôležitá aj ich preprava a skladovanie.
Bunky húb sú tvorené:
jadrom
bunkovou stenou, ktorá obsahuje chitín
vakuolami
Golgiho aparátom
endoplazmatickým retikulom
glykogénom
Huby sa rozmnožujú pohlavne výtrusmi a nepohlavne delením, pučaním, fragmentáciou. Pohlavné rozmnožovanie húb - hyfogamia začne vyklíčením dvoch rozlíšených výtrusov, vzniknú hýfy s jednojadrovými bunkami, ktoré tvoria primárne podhubie. Spojením dvoj vlákien vzniknú dvojjadrové bunky, ktoré tvoria sekundárne podhubie. Nakoniec sa vytvorí diploidná bunka. Tá sa delí a vzniknú 4 výtrusy (bazídiové huby) alebo 8 výtrusov (vreckaté huby).
Hviezdovka strapatá (Geastrum fimbratium), huba s uzavretou plodnicou
V starších systémoch do taxónu huby patrili aj niektoré Chromista (bunkovčeky,
riasovky a vodné slizovky) a prvoky (slizovky v širšom zmysle okrem vodných
slizoviek). Všetky huby okrem:
slizoviek (a prípadne aj lišajníkov)
v niektorých systémoch aj okrem: bunkoviek (chytrídií) a riasoviek
(a prípadne aj lišajníkov)
sa potom nazývali vlastné huby alebo pravé huby (Eumycota).
Okrem toho sa v starších systémoch vyskytovala trieda endomycéty (Endomycetes),
ktorá spravidla zahŕňala snete a kvasinky, a prípadne aj iné taxóny ako
Exobasidiales a grmanníky (Taphrinales). Ide o skupinu definovanú ako huby,
ktorých stielka pozostáva z nepravého podhubia rozmnožujúceho sa pučaním alebo
len z buniek, ktoré vznikli pučaním. Tieto skupiny dnes netvoria spoločný taxón.
Staršia trieda prahuby (Archimycetes) dnes prevažne zodpovedá oddeleniu
bunkovky (Chytridiomycetes).
V starších systémoch sa zvykla vydeľovať aj trieda lišajníky
(lichenizované huby), ktorá bola v niektorých systémoch dokonca umiestňovaná
mimo húb. Dnes sú tieto špecifické organizmy rozdelené do viacero taxónov
húb, spravidla spolu s "nelichenizovanými" hubami.
Mikrosporídie
Taxón mikrosporídie sa podľa niektorých štúdií zaraďuje do húb, podľa jednej
štúdie z roku 2006 je to sesterská skupina húb. Staršie sa zaraďoval do
prvokov a podobne, teda úplne oddelene od húb.
Aktuálny systém