L i f e

• Domov
• Mikrorganizmy
  Vírusy Baktérie Archeóny
• Rastliny
  Vyššie Nižšie
• Živočíchy
  Bezstavovce Stavovce
• Huby

Archeóny alebo Archaea (-lat.) alebo staršie arch(a)ebaktérie (lat. Archaeobacteria) sú rozsiahla a veľmi stará skupina organizmov. Ich telo tvorí jediná bunka, ktorá má štruktúrou a organizáciou blízko k prokaryotickým bunkám. Archaea sú charakteristické tým, že žijú v extrémnych prírodných podmienkach. Telo Archaea tvorí jediná bunka prokaryotického typu, ktorá má rôzne zloženie. Väčšinou mávajú bunkovú stenu, ktorá ale na rozdiel od baktérií nikdy neobsahuje peptidoglykán. Ich bunkové steny sú zložené z polysacharidov a proteínov. Ich bunkové steny obsahujú tiež tzv. pseudopeptidoglykán, čo je látka podobná peptidoglykánu. Rozdiel je v tom, že pseudopeptidoglykán obsahuje kyselinu N-acetyltalozaminurónovú, zatiaľčo peptidogylkán obsahuje namiesto nej kyselinu N-acetylmuramovú a zvyšky D-aminokyselín. Pod bunkovou stenou sa nachádza cytoplazmatická membrána, ktorá obsahuje membránové lipidy zložené z rozvetvených reťazcov ethericky viazaných na glycerol. Štartujúca aminokyselina v proteosyntéze je metionín (baktérie majú formylmetionín). Ďalšie odlišné znaky oproti baktériám sú necitlivosť na antibiotiká a chýbajúca slučka na rRNA. Ich rRNA sa neviaže na ribozómový proteín. Ich rozmery dosahujú veľkosť 0,1 do 15 mikrometrov, ale niektoré agregáty alebo vlákna môžu dosiahnuť veľkosť až 200 mikrometrov. Rozmnožujú sa priečnym delením.