oddelenie červených rias: chlorofyl a, chlorofyl d
oddelenie rôznobičíkatých rias: chlorofyl a, chlorofyl c
oddelenie červenoočiek: chlorofyl a, chlorofyl b
oddelenie zelených rias: chlorofyl a, chlorofyl b
Ich telo tvorí stielka – thallus, ktorá dosiahla v priebehu fylogenézy rôzne stupne zložitosti. Stielka môže byť jednobunková (pohyblivá a nepohyblivá) alebo viacbunková. V stielke sa nediferencujú vodivé pletivá.
Typy stielok:
1. jednobunkový
pohyblivý
bičíkatý typ - monadoidný(euglena zelená, chlamydomonáda) Väčšinou vytvorené 2 bičíky. V blízkosti upevnenia bičíkov je prítomná stigma(červená očná škvrna) citlivá na svetlo. Je tvorená kvapôčkami tukov s rozpustenými karotenoidmi. V bunke môžu byť prítomné pulzujúce a u sladkovodných druhov aj plynové vakuoly. Bunka je chránená pelikulou.
meňavkovitý typ – améboidný(chrysamoeba)
Vytvára panôžky pomocou ktorých sa pohybuje a prijíma potravu. Nie je vytvorená bunková stena.
2. mnohobunkový
vlaknitý typ - trichálny(chetofóra, drobnozrnko, kaderavka)
Bunky vytvárajú jednoradové vlákno, rozkonárené alebo nerozkonárené. Všetky bunky sú rovnaké až na bazálnu, pomocou ktorej je vlákno prichytené k podkladu. V každej bunke 1 jadro a 1 chloroplast.
rúrkovitý typ - sifonálny(halimeda)
Má tvar tvar veľkých vláknitých alebo guľovitých útvarov. Stielka je tvorená bunkami bez priečných priehradok, čím vzniká mnohojadrová cytoplazma.
sifonokladiový typ (žabí vlas)
Jednotlivé bunky vlákna majú viac jadier.
pletivový typ (chary)
Najdokonalejší typ. Stielka je diferencovaná na: palístky (fyloidy), pabyľku (cauloid), pakorienky (rhizoidy).
Nižšie rastliny sa rozmnožujú nepohlavne – mitózou (najmä jednobunkové riasy), tvorbou výtrusov – spór, alebo vegetívne – fragmentáciou (rozpadom vlákien). Pri pohlavnom rozmnožovaní dochádza k splývaniu gamét:
izogamia – splývanie 2 pohyblivých gamét rovnakého tvaru a veľkosti
anizogamia – splývanie 2 pohyblivých gamét rôzneho tvaru a veľkosti
oogamia – splývanie väčšej nepohyblivej gaméty s menšou pohyblivou gamétou
Pre nižšie rastliny je typické striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie - rodozmeny (gametogenézy). Tá môže byť rovnakotvará (izomorfná) alebo rôznotvará (heteromorfná).
Izomorfná rodozmena sa pozoruje u riasy žabí vlas. Pohlavná generácia – gametofyt, ktorá vytvára pohlavné orgány sa morfologicky neodlišuje od nepohlavnej generácie – sporofytu, ktorá vytvára výtrusnice.
Medzi najvýznamnejšie oddelenia rias patria:
1. Oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta)
Do tohto oddelenia patria predovšetkým morské riasy, ktoré sa vyskytujú na skalnatých pobrežiach do hĺbky 100 – 150 m. Zriedkavejšie nájdeme zástupcov v sladkých vodách.
Ich telo tvorí vláknitá a pletivová stielka. V chloroplastoch buniek je prítomná kombinácia chlorofylov a a d. Doplnkové červené farbivo – fykoerytrín umožňuje morským druhom využívať aj minimálne množstvo svetla, ktoré preniká na dno útesov a tým existenciu vo väčších hĺbkach. Pri fotosyntéze vytvárajú zásobnú látku - florideový škob.
Rozmnožujú sa spórami a pri vyššie organizovaných zástupcoch je známy aj pomerne zložitý spôsob pohlavného rozmnožovania spojený s rodozmenou.
Zo stielok morských červených rias sa získavajú viaceré látky. Patrí k nim agar, ktorý sa používa na výrobu tuhých živných pôd v mikrobiológii, ale aj v potravinárskom priemysle na výrobu želatíny. Získavaná látka karagén sa využíva na lekárske účely.
zástupca:
Žabie semä (Batrachospermum moniliforme) - vyskytuje sa v sladkých čistých pramenitých vodách.
2. Oddelenie: Rôznobičíkaté riasy (Heterokontophyta)
Rôznobičíkaté riasy sú sladkovodné i morské druhys pohyblivou i nepohyblivou jednobunkovou stielkou alebo pletivovým typom stielky prevládajúcim u mnohobunkových druhov.
Pre toto oddelenie je charakteristická kombinácia chlorofylu a a chlorofylu c. V chloroplastoch majú prítomné aj doplnkové farbivá: fukoxantín – hnedé farbivo,ß-karoténa xantofyly. Ich zásobnou látkou nie je škrob, ale rôzne polysacharidy alebo oleje.
1. Trieda: Rozsievky (Bacillariophyceae)
Rozsievky sú mikroskopické jednobunkové riasyžijúce jednotlivo alebo v kolóniach. Sú súčasťou fytoplanktónu. Vytvárajú kokálny typ stielky, ktorej bunková stena je prestúpená SiO2 a tvorí dvojdielnu schránku. Schránka pripomína škatuľu od topánok. Jej vrchná časť sa označuje ako epitéka a spodná časť hypotéka. Stredom schránky prechádza ryha – raphe, v ktorej prúdi cytoplazma umožňujúca rozsievkam pohyb. Schránky sa rozdeľujú na lúčovité (kruhový tvar schránky) a perovité (tyčinkovitý, člnkovitý alebo oválny tvar schránky).
Rozmnožovanie prebieha nepohlavne pozdĺžnym delením na dve nové časti. Epitéka a hypotéka sa od seba oddelia a každej časti dorastie menšia časť dovtedy, kým nenadobudnú minimálnu veľkosť. Potom u nich nastane pohlavný spôsob rozmnožovania.
Rozsievky majú geologický význam - schránky odumretých rozsievok tvoria mohutné sedimenty, z nich vzniká hornina diatomit. Súčasne sú rozsievky vo vodeproducentami organickej hmoty.
zástupcovia:
Meridion (vejarovité kolónie)
Asterionella (hviezdicovité kolónie)
Diatoma (cik – cakkolónie)
Fragilaria ( kolónie tvaru dreveného plota)
Navicula (jednotlivé bunky člnkovitého tvaru)
2. Trieda: Hnedé riasy - chaluhy (Phaeophyceae)
Až na malé výnimky sú to morské druhy. Osídľujú v súvislom páse morské pobrežia. Ich pletivové stielky sú veľké často i niekoľko metrov.
Používajú sa ako hnojivo, palivo, na výrobu jódu, potaše K2CO3 a hlavne ako potrava pre človeka (bohaté na bielkoviny) i živočíchy.
zástupcovia:
Chaluha sargasová (Sargassum) – najrozšírenejšia v Sargasovom mori, kde na morskej hladine vytvára súvislý koberec chalúh. Morské prúdy ju môžu ľahko odtrhnúť od podkladu a unášať.
Chaluha bublinatá (Fucus vesiculosus)– na palístkoch sa vytvárajú mechúriky vyplnené plynom, ktoré ju nadľahčujú.
3. Oddelenie: Červenoočká (Euglenophyta)
Zástupcovia tohto oddelenia obľubujú sladké, slané i zmiešané vody. Majú vytvorený bičíkatý typ stielky, niektoré druhy tvoria i schránky. Ich chloroplasty tvorené 3 membránami, obsahujú vždy chlorofyl a v kombinácii s chlorofylom b. Spolu s nimi sú v chloroplastoch prítomné aj doplnkové farbivá: ß – karotén a xantofyly.
Fotosyntézou si vytvárajú zásobnú látku paramylon (polysacharid). Ich autotrofný spôsob výživy sa v čase nedostatku svetla mení na heterotrofný. Vtedy sa chloroplasty bunky rozpadávajú opäť sa obnovia, ak sa zmenia svetelné podmienky. Zatemnenie vody môže spôsobiť napr. napadnuté lístie. V nepriaznivých podmienkách sa obaľujú slizom a prežívajú v podobe cýst. Rozmnožujú sa pozdĺžnym delením.
zástupcovia:
Euglena zelená (Euglena viridis)
Na povrchu má eugléna tuhú ale pružnú pelikulu (cytoplazmatická membrána spevnená bielkovinovými vláknami prebiehajúcimi špiralovito od jedného konca bunky k druhému). Pohybuje sa pomocou 1 alebo 2 bičíkov, ktoré vyrastajú z fľaškovitého útvaru v prednej časti bunky. V jeho blízkosti sa v cytoplazme nachádza stigma – červená očna škvrna. Je tvorená kvapôčkami tukov s rozpustenými karotenoidmi. Umožňuje vnímanie intenzity svetla a smeru dopadajúceho svetla.
Euglena štíhla (Euglena gracilis)
4. Oddelenie: Zelené riasy (Chlorophyta)
Zelené riasy sú najbohatšou skupinou rias. Predstavujú fylogenetický bod pre vyššie zelené rastliny. Potvrdzujú to chlorofyly a a chrorofyl b, ktoré sa v tejto kombinácií vyskytujú aj u vyšších rastlín. S nimi majú spoločnú aj zásobnú látku – škob a celulózovú, viacvrstvovú bunkovú stenu. Ich doplnkovými farbivami súß- karotén a xantofyly.
Majú výraznú zelenú farbu, pretože prítomný chlorofyl nie je prekrytý inými farbivami ako u červených a hnedých rias. Žijú najmä v sladkých vodách. V mori obývajú najmä teplejšie oblasti. Prichytávajú sa ku skalám na pobreží.
Trieda: Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae)
Vyskytujú sa vo všetkých biotopoch. Vytvárajú všetky typy jednobunkových stielok okrem améboidnej a všetky mnohobunkové. Rozmnožujú sa všetkými spôsobmi typickými pre riasy vôbec.
Príklady rias podľa typu stielok:
bičíkatý typ
kartéria (Carteria) – žije jednotlivo
pandorína (Pandorina) – vytvára cenóbia
válač gúľavý (Volvox globator) – vytvára guľovité kolónie s počtom asi 20 000 jednotlivých buniek veľkosti špendlíkovej hlavičky. Bunky sú vzájomne spojené gélovými mostíkmi. Vo vnútri materskej kolónie vznikajú zárodky nových kolónií, ktoré sa z nej prasknutím uvoľnia.
bunkový typ
chlorela (Chlorella)– žije jednotlivo aj v kolóniach, aj v symbióze s nezmarom zeleným. Je bohatým zdrojom bielkovín, preto sa používa ako bielkovinový doplnok výživy v podobe tabliet.
scenedesmus (Scenedesmus) – vytvára cenóbia
drobnozrnko (Pleurococcus) – guľovité útvary na vlhkom dreve i v kalužiach
vláknitý typ
chetofóra (Chaetophora)
morský šalát (Ulva lactuca) – vzhľadom pripomína hlávkový šalát. Potrava človeka.
kaderavka (Ulothrix)
rúrkovitý
halimeda
sifonokladiový
žabí vlas (Cladophora) – tvorí chumáče zelených vláken v tečúcich i stojatých vodách a močiaroch. Po ich vysúšení zostvávajú z neho na dne žltkasté chumáče. Pre túto riasu je typická izomorfná rodozmena.
2. Trieda: Spájavky (Conjugatophyceae)
Sú riasy sladkých vôd, pretože v moriach sa nevyskytujú. Ich telo tvorí jednobunková alebo mnohobunková – vláknitá stielka. Je pre nich typické pohlavné rozmnožovanie – konjugácia. Je to osobitný typ izogamie, pri ktorom sa vlákna priložia k sebe, vytvorí sa kopulačný mostík, prostredníctvom ktorého prechádza protoplast jednej bunky do bunky susedného vlákna. Vznikne zygospóra, ktorá sa uvoľní a na jar z nej vyklíči nové vlákno riasy.
Okrem pohlavného rozmnožovania je časté aj nepohlavné rozmnožovanie - fragmentáciou stielky.
zástupcovia:
závitnicovka (Spirogyra) – v bunkách má do závitnice stočený chloroplast
jarmovka (Zygnema) – v bunkách má 2 hviezdicovité chloroplasty
3. Trieda: Chary (Charophyceae)
Sú to makroskopické sladkovodné riasy, ktoré chýbajú v moriach. V sladkých stojatých vodách vytvárajú porasty niekedy aj do 1m. Majú vytvorený najdokonalejší typ stielky – pletivový typ, ktorý je diferencovaný a pripomína stavbu prasličky. Bunková stena je prestúpená – inkrustovaná CaCO3. Na dotyk je stielka pevná.
zástupca: chara obyčajná
5. Oddelenie: Kryptomonády (Cryptophyta)
Sú súčasťou sladkovodného planktónu. Majú bičíkatú stielku pohybujúcu sa pomocou 2 nerovnako dlhých bičíkov. Ich bunky sú nesúmerne sploštené.
zástupca: kryptomonádka (Cryptomonas) – v sladkej vode
6. Oddelenie: Panciernatky (Dinophyta)
Panciernatky sú jednobunkové riasy s bičíkatým typom stielky. Z bunky vyrastajú 2 nerovnako dlhé bičíky. Majú celulózovú bunkovú stenu, často zhrubnutú a tým tvoriacu pancier. Oddelenie zahŕňa prevažne morské druhy žijúce v chladných moriach. Sladkovodné druhy žijú v nádržiach.
zástupcovia:
rožkovka (Ceratium)
panciernatka (Peridium)
Význam rias:
Význam rias v posledných desaťročiach narastá. Vedci zistili, že obsahujú veľa vitamínov, minerálov, aminokyselín, chlorofylu i iných látok vo vyššej miere ako suchozemské rastliny. Ukazujú sa aj ako bohatý zdroj bielkovín napr. pre kozmonautov (chlorela). Iné druhy sa konzumujú ako šalát (morský šalát). Vyrábajú sa z nich potravové doplnky a pridávajú sa aj do kozmetických výrobkov. Spolu s vyššími rastlinami sa podieľajú na produkcii kyslíka na Zemi a primárnej biomasy vo vodných ekosystémoch. Niektoré majú horninotvorný význam (rozsievky) alebo slúžia ako zdroj látok, ktoré sa využívajú v potravinárstve (agar) a medicíne (karagén). Odumreté chaluhy sa využívajú ako palivo, hnojivo a tiež ako dôležitá surovina pre výrobu sódy a jódu.