Základné geografické údaje

Rozlohou 17 075 200 km2 je Ruská federácia najväčšou krajinou sveta a zaberá približne sedminu súše zemegule. Do tejto rozlohy nie je zarátaných 26 081 km2 územia Krymu, anektovaného roku 2014. Na súši má Rusko spoločné hranice s Nórskom, Fínskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom, Bieloruskom, Ukrajinou, Gruzínskom, Azerbajdžanom, Kazachstanom, Čínou, Mongolskom a Severnou Kóreou. Cez vodu Rusko susedí so Švédskom, Tureckom, Turkménskom, Iránom, Japonskom, Kanadou a USA.

Najzápadnejší cíp RF tvorí Kaliningradská oblasť (exkláva, oddelená od ostatného územia štátu) na hraniciach s Poľskom, ktorá leží na 20. poludníku, podobne ako napr. Vysoké Tatry. Najvýchodnejšie územia RF predstavuje Kamčatka a Čukotka, ktoré ležia v tesnej blízkosti dátumovej hranice. Vzdialenosť medzi dvoma navzájom najvzdialenejšími bodmi RF je vzdušnou čiarou asi 8 tisíc km. Územie krajiny sa člení na 11 časových pásem. Iba najjužnejšie okraje RF ležia na juh od 49. rovnobežky, na ktorej leží Slovensko, zato značná časť územia leží za severným polárnym kruhom.

Kým na juhu určujú typický ráz krajiny stepi, v severnejších oblastiach sú to rozsiahle lesy a celkom na severe, pri pobreží Severného ľadového oceánu, tundra. Viac ako polovicu územia krajiny zaberá večne zamrznutá pôda.

V západnej polovici RF prevládajú nížiny a roviny, kým východná je hornatejšia. Najvýznamnejšími dominantami reliéfu sú v európskej časti Ruska Ural s maximálnymi nadmorskými výškami okolo 2 000 m a Kaukaz s najvyšším vrchom Ruska a Európy Elbrusom (5 642 m) a po anexii Krymu môžu ruskí geografi rátať k horstvám európskeho Ruska aj Krymské hory s vrcholmi okolo 1500 m n. m. V strednej Ázii sa dvíha Altaj, pramenisko sibírskych veľtokov Ob, Irtyš a Jenisej, s najvyšším vrchom Belucha (4 506 m). Vo východnej časti Sibíre zaberá významnú plochu Verchojanský chrbát (výšky do 2 500 m) a sopečné pohoria Kamčatky (najvyšší bod predstavuje sopka Kľučevskaja, 4 750 m).

Rusko má asi 37 tisíc kilometrov morského pobrežia (bez anektovaných území Krymu), pričom podstatnou časťou sa tu podieľajú ostrovy. Z najväčších a najznámejších možno spomenúť ostrovy Novaja Zemľa, Zemľa Franca-Iosifa a Sachalin, ako aj súostrovia Soloveckije ostrova, Novosibirskije ostrova a Kurily.

Pokiaľ ide o vodstvo, Rusku patrí viacero európskych a svetových prvenstiev. Na území krajiny sa nachádza najväčšie jazero sveta – Kaspické more, najhlbšie jazero sveta – Bajkal, najväčšie jazero Európy – Ladožské. Na území Ruska tečie najväčšia rieka Európy – Volga a viacero ázijských veľtokov (Ob, Jenisej, Angara, Lena, Amur). Na Volge je vybudovaný celý rad umelých vodných nádrží, medzi ktorými má primát Rybinská nádrž, niekedy nazývaná aj Rybinské more, lebo zaberá 4580 km² a dosahuje hĺbku 28 m. V čase stavby po druhej svetovej vojne to bola najväčšia umelá vodná nádrž na svete.