Kultúra

Uzákonené sú tri oficiálne úradné jazyky a to angličtina, maorijčina a novozélandský znakový jazyk. Nábožensky je obyvateľstvo Nového Zélandu skutočne rôznorodé. Veľké zastúpenie tu má anglikánske, presbyteriánske a rímsko-katolícke náboženstvo (57%).

Novozélanďania sú náruživý športovci. Po celej zemi nájdeme stovky tenisových kurtov alebo golfových, ragbyových či kriketových ihrísk. Ich obľúbenou zábavou je jazda na koni. Novozélandská vášeň pre rugby sa odráža na až posvätnom uctievaní národného tímu prezývaného All Blacks. Väčšina obyvateľov chodí behať alebo plávať. Mať čln je tu rovnako samozrejmé ako mať auto u nás.

Novozélanďania majú sklon k súťaživosti a zdravému životnému štýlu. Sú väčšinou priateľský a praktický až pragmatický. Budujú tu feminizmus, ktorý sa opiera o dlhú tradíciu. Nový Zéland bola prvá krajina, v ktorej získali ženy volebné právo (1893).
Novozélandská kuchyňa je zmiešanou kuchyňou obyvateľov Nového Zélandu, medzi nich patria domorodí obyvatelia Maoriovia a prisťahovalci, ktorí pochádzajú prevažne z Ázie, využívajúci lokálnu produkty, ku ktorým patrí hlavne mäso, mliečne výrobky a morské plody.
Novozélandská kuchyňa využíva hlavne a obilniny, morské plody a ryby zelené mušle a raky. Ďalej jahňacinu, bravčovinu a hovädzie mäso, mliečne výrobky, rôzne druhy zeleniny (zemiaky, batáty a tekvice), ovocie (kiwi, tamarilo).
K obľúbeným pokrmom patrí fish and chips, barbecue (jahňacina, morské plody, hovädzie) či mäso a zelenina pripravená tradičnou maorijskou metódou v zemnej peci –hängi. Dezerty, ktoré pochádzajú z Nového Zélandu sú napríklad: Pavlova torta, Afghan biscuit, hokey pokey zmrzlina.

Umelecký štýl Maoriov je veľmi špecifický, dôvodom môže byť aj dlhá izolácia týchto pôvodných obyvateľov Zélandu od ostatných kultúr. Prvky ich „kmeňového“ umenia môžme prirovnať k tvorbe keltského a vikingského ľudu.
Prví osadníci z tropickej Polynézie so sebou na Nový Zéland priviezli neolitickou kultúru. Následne ju prispôsobili miestnym podmienkam, hlavne chladnejšiemu podnebiu. Ďalší zmeny by sme našli v použitých materiáloch.
Maorijské umenie bolo považované za niečo nadprirodzené. Venovať sa mu mohli iba vysoko postavení. K úžitku potom slúžilo iba náčelníkom či starším členom kmeňu.
Najobľúbenejším a nečastejšie používaným materiálom bolo drevo. K jeho opracovaiu sa používali kamenné sekery a dláta. Živobytie maorijského lidu záviselo vo veľkej miere práve na drevených výrobkoch, od hospodárskych nástrojov, cez vojenské zbrane, až po kanoe, plavidla pro nich typické.
Pri akomkoľvek druhu umenia Maori prísne dbali na genderové rozdelenie. Ženy sa napríklad k práci s drevom vôbec nedostali. Tak isto ako k opracovaniu kameňa či kostí. To bola čisto mužská záležitosť. Keby sa do týchto aktivít žena, údajne by bola porušená posvätnosť umělecké činnosti. Avšak ani ženy neprišli o možnosť využitie svojej kreativity a tvorivosti. Ich výsadou bolo spracovanie mäkkých materiálov, ako napríklad rastlinné vlákno, vlasy alebo perie.