Nový Zéland

Poloha a rozloha. Nový Zéland je štát, ktorý sa nachádza v Austrálii a Oceánii. Je tvorený dvoma hlavnými ostrovmi a mnohými vedľajšími. Nový Zéland je známy pre jeho izoláciu, od Austrálie je oddelený 2000 kilometrovým Tasmanovým morom. Skladá sa z dvoch veľkých ostrovov a to zo Severného a z Južného, ktorých západné pobrežia obmýva Tasmanovo more, juhovýchod Tichý oceán. Okolo ostrova je množstvo zálivov a Foveauxou a Cookov prieliv. Celková rozlha je 268 021 km2. Nový Zéland má rozľahlé morské zdroje; pokrývajúc viac ako 4 milióny km2, čo je 15-násobok jeho plochy.

Cez Južný ostrov sa ťahá vysoké pohorie Južné Alpy. Najvyššie vrchy sa nachádzajú v strede pohoria. Najvyšším vrchom je Cookova hora, ktorá je vysoká 3764 m.n.m. Jej východnú časť pokrýva Tasmanov ľadovec, najväčší z mnoho novozélandských ľadovcov. Na juhozápade hory dosahuje až k moru a tam sa vytvorili ostré fjordy. Jediná rovinatá časť sa nachádza na východe ostrova.

Na väčšine územia je podnebie mierne oceánske a na severe je subtropické. Zrážky presahujú 1000mm za rok. Hory na náveternej strane západnej časti Južného ostrova sú najdaždivejšie oblasti zeme (viac než 3000 mm zrážok). Letá sú okrem oblasti južných hôr teplé s dlhým slnečným svitom a zimy bývajú mierne, hlavne na Severnom ostrove; sneh padá len v horských oblastiach. Naopak najväčšia Canterburyská nížina v chránenej oblasti hôr na východe predstavuje najsuchší región.

Značnú časť plochy pokrývajú stále zelené dažďové pralesy. 90% pôvodného rastlinstva sú endemické druhy vyskytujúce sa iba na Novom Zélande; medzi nich patrí smrek kauri, južný druh buku a niektoré druhy stromovitých papradí. Vďaka pomernej izolovanosti sa na Novom Zélande vyvinul jedinečný ekosystém, ktorý bol charakteristický neprítomnosťou suchozemských cicavcov s okrem netopierov. Životný priestor druhov, ktorý je inde obsadený cicavcami, je zastúpený vtákmi. K vtákom neschopných letu patria: kakapo sovitý, kivi, sliepočka takahe, chriašteľ weka a moa. Vyskytuje sa tu aj niekoľko papagájov: nestor kea, nestor kaka. Okrem toho je tu ešte mnoho vtákov prelietavajúcich obrovské vzdialenosti Tichého oceánu, aby tu strávili časť roku, ako napríklad: tučniak žltooký, tučniak modrý, tučniak hrubozubý, uškatec forsterový a tuleň sloní.

Rieky sa svojim charakterom podstatne vzájomne líšia. Krátke rieky vznikajú na úpätiach hôr pri silných dažďoch, iné odvádzajú vodu z ľadovcov. Síce sa po nich nedá plaviť, sú však dôležitým zdrojom energie pre elektrárne. Najdlhšími riekami sú Waikato (422 km) a Wanganui (288 km). Nový Zéland je známy svojim množstvom nádherných jazier s priesvitnou vodou. Najväčším jazerom je jazero Taupo na Severnom ostrove s rozlohou 616 km2. Ďalšie zaujímavé jazerá: Tekapo, Mapourika, Wakatipu, Wanaka, Pukaki, Rotoura