Rok 1944: O. T. Avery, C. M. MacLeod a M. McCarty zistili, že frakcia extraktu obsahujúca DNA a neobsahujúca proteíny pripravená
z bakteriálnej kultúry Streptococcus pneumoniae typu S (schopné vytvárať polysacharidové puzdro) vložená do rastúcej kultúry
S. pneumoniae typu R (neschopné vytvárať polysacharidové puzdro) sa časť buniek kultúry typu R transformovala na bunky typu
S. Frakcie extraktu, ktoré neobsahovali DNA, nevyvolávali túto transformáciu.
Rok 1949 - 1950: E. Chargaff zistil, že molárny pomer báz v DNA (adenínu a tymínu ku guanínu a cytozínu) nie je u rôznych vzoriek
rovnaký a závisí na tom, z akého zdroja vzorky DNA pochádzajú, pričom pomer purínových a pyrimidínových báz sa vždy rovná jednej.
Týmto bola tetranukleotidová teória (podľa nej bol základnou jednotkou tertranukleoid, ktorý sa pravidelne v DNA opakuje) úplne
vyvrátená a otvorila sa cesta k rozvíjaniu hypotézy, že nositeľkou genetickej informácie je DNA.
Rok 1952: A. D. Hershey a M. Chaseová experimentálne dokázali, že podstata infekcie bakteriálnej bunky bakteriálnym vírusom spočíva v tom,
že proteínový obal bakteriálneho vírusu zostáva na povrchu bunky a do vnútra vstupuje vírusová DNA. Týmto sa zistilo, že vírusovú časticu
môžeme rozdeliť na genetickú (DNA) a negenetickú (proteíny obalu vírusu) časť.
Rok 1953: J. D. Watson, F. H. C. Crick predložili model molekuky DNA (dvojzávitnicu, ako ju poznáme dnes) a podľa toho modelu vysvetlili základné funkcie génu:
-
kódovanie genetickej informácie primárnou štruktúrou DNA
-
replikáciu DNA spočívajúcu v párovaní komplementárnych báz
-
spontánnu mutabilitu spočívajúcu v tautometrii báz
Podľa mnohých k týmto záverom nedospeli len svojimi úvahami a teoretickými znalosťami, ale aj vďaka cudzím laboratórnym výsledkom.
Prvú snímku molekuly DNA spravila anglická biologička a chemička Rosalind Franklinová, ktorej sa počas svojej práce podarilo vytvoriť najlepšie röntgenové difrakčné zábery DNA.
Najlepšia fotografia dostala prezývku "Photo 51". Koncom februára 1953 si Franklinová zapísala, že molekulu DNA tvoria dva reťazce. Krátko nato jej kolega Wilkins dovolil svojmu
kolegovi Jamesovi Watsonovi prezrieť si zábery Rosalindy Franklinovej. Watson a vedec Francis Crick si prezreli röntgenové zábery a neskôr svoje závery o DNA publikovali.
V roku 1953 sa v časopise Nature objavil Crickov a Watsonov článok o štruktúre DNA, pričom práca Franklinovej sa javila len ako pomocná. Zásluhy na objavení štruktúry DNA
sa teda pripisovali Crickovi, Watsonovi a Wilkinsovi.
Rok 1955: J. Btachet uviedol, že syntéza proteínov neprebieha v jadre, ale v cytoplazme a to pravdepodobne v mikrozómoch (pôvodný názov pre ribozómy),
pričom matricou pre syntézu proteínov mala byť pravdepodobne RNA. Experimentálne to v tom roku dokázal J. W. Littlelield.
Rok 1957: M. B. Hoagland, P. C. Zamecnik a M. L. Stephenson zistili, že aktivované aminokyseliny sa viažu na tzv. rozpustnú RNA (teraz tRNA), ktorou sú prenášané
za prítomnosti GTP do mikrozómov. H. Fraenkel-Conrat a kol. dokázali, že k infekcii rastliny vírusom tabakovej mozaiky stačí len RNA toho vírusu, aby sa v bunkách rastliny
tvorili proteíny vírusu tabakovej mozaiky. E. Volkm a L. Astrachan podali dôkaz, že po infekcii bakteriálnych buniek vírusom T2 sa v týchto bunkách tvorí RNA, ktorej obsah
guanínu a cytozínu je rovnaký ako v DNA vírusu.
Rok 1958: M. Meselson a F. W. Stahl podali experimentálny dôkaz, že DNA sa replikuje semikonzervatívnym spôsobom.
V tom istom roku F. H. C. Crick publikoval hypotézu, ktorú nazval ústredná dogma molekulárnej biológie.
Rok 1959: Začal vychádzať časopis Journal of Molecular Biology.
Rok 1973: Začalo sa s génovým inžinierstvom. To už predstavovalo mohutný rozvoj molekulárnej biológie. Výrazne sa začala rozvíjať molekulárna biológia vírusov a
eukaryotickej bunky, a to hlavne od druhej polovice sedemdesiatych rokov.
Molekulárna biológia zaznamenala prudký rozvoj vďaka mnohým závažným vedeckým objavom v 70. rokoch minulého storočia, čo následne podmienilo rozpracovanie techník rekombinantných
molekúl DNA a ich využitie v moderných biotechnologických procesoch.
|