Významné osobnosti

James Dewey Watson

Narodil sa 6. apríla 1928 v Chicagu, v Illinois, kde strávil aj detstvo. Navštevoval univerzitu v Chicagu a v Bloomingtone, kde sa venoval štúdiu zoológie. Počas postgraduálneho štúdia pracoval s biochemikom Hermanom Kalckarom. Na jar v roku 1951 s ním navštívil zoologickú stanicu v Neapole, kde sa stretol s Mauriceom Wilkinsom a po prvýkrát uvidel kryštalické röntgenové difrakčné zábery DNA. Na jeseň sa Watson presťahoval na University of Cambridge's Cavendish Laboratory, kde pokračoval v práci s röntgenovými lúčmi a učil sa difrakčné techniky. Tiež tu stretol molekulárneho biológa Francisa Cricka, ktorý zdieľal jeho záujem v rozlúštení štruktúry DNA. Prvý pokus o opísanie štruktúry DNA bol neúspešný. Pri druhom dospeli k záveru, že molekula DNA má tvar rebríka, točiaceho sa okolo seba. Model takisto ukazoval, ako sa DNA môže duplikovať a tým odpovedali na jednu zo základných otázok v oblasti genetiky. S veľkým úspechom opublikovali svoje objavy v časopise Nature. V roku 1955 sa Watson presťahoval na Harvardskú univerzitu, kde 15 rokov učil biológiu a pokračoval vo výskume. V roku 1962 spolu s Franisom Crickom a Mauriceom Wilkinsom dostali Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. V roku 1968 pretransformoval laboratórium kvantitatívnej biológie v Long Islande na celosvetové centrum molekulárnej biológie. V ten istý rok napísal svoj prvý memoár „The Double Helix: A Personal Account of the Discovery of the Structure of DNA“. V rokoch 1988-1992 Watson pomohol zriadiť a viesť „Human Genome Project“ v Národnom inštitúte pre zdravie, kde dohliadal na mapovanie génov v ľudských chromozómoch. Jeho vlastný genóm bol nasekvenovaný v roku 2007, bol druhým človekom, ktorý niečo také urobil. V tom istom roku vydal svoj ďalší memoár „Avoid Boring People: Lessons from a Life in Science.“ V priebehu svojej kariéry bol Watson bol mnohokrát ocenený rôznymi oceneniami. Je členom mnohých organizácií, ako American Academy of Arts and Sciences, National Academy of Sciences a Danish Academy of Arts and Sciences.

Francis Harry Compton Crick

F. H. C. Crick sa narodil 8. júla 1916 v Northamptone v Anglicku. Navštevoval univerzitu v Londýne, kde študoval fyziku. V roku 1949 odišiel na Cambridge, kde spolupracoval s Jamesom Watsonom na rozlúštení tajomstva štruktúry DNA. V roku 1953 spolu s Watsonom skonštruovali molekulárny model reprezentujúci známe a fyzikálne vlastnosti DNA. Obsahoval dve prepletené špirálovito zatočené závitnice pripomínajúce skrútený rebrík, označovaný ako dvojzávitnica. Predpokladali, že v prípade, ak sa závitnice od seba oddelia, každá strana by mala byť základom vzoru pre tvorbu nových reťazcov zhodných s ich predchádzajúcimi reťazcami. Táto teória a následný výskum viedol k vysvetleniu procesu replikácie génu a na koniec chromozómu. Crick pokračoval v skúmaní DNA a v roku 1962 sa stal riaditeľom laboratória molekulárnej biológie na Cambridgeskej univerzite. O niekoľko rokov neskôr napísal „Of Molecules and Men“,ktorá podrobne popisuje nedávnu biochemickú revolúciu, ktorá mu pomohla sa presadiť. V roku 1981 napísal „Life Itself: Its Origin and Nature“, v ktorom navrhol, že život na Zemi by mohol byť vysadený na inej planéte. Francis Crick zomrel 28. júla 2004 v La Jolla v Kalifornii.

Rosalind Elsie Franklin

Rosalind Franklinová sa narodila 25. júla 1920 v Londýne. Bola anglickou biologičkou a chemičkou a z veľkej časti sa podieľala na objavení a opísaní molekulárnej štruktúry DNA, RNA, vírusov, uhlia a grafitu. Narodila sa do prominentnej britskej židovskej rodiny. Prvé vzdelanie získala v súkromnej škole v Norland Place. Keď mala 15, bola rozhodnutá stať sa vedkyňou, a tak nastúpila do dievčenskej školy St. Paula, ktorá bola zameraná predovšetkým na výučbu chémie a biológie. Po absolvovaní tejto školy šla študovať prírodné vedy na Newnhamskú univerzitu v Cambridge. Po úspešnom ukončení tejto školy sa v roku 1941 dostala na Cambridgeskú univerzitu, kde pod vedením Ronalda Norrisha študovala fyzikálnu chémiu. V roku 1942 jej asociácia BCURA (British Coal Utilisation Research Association) ponúkla prácu pri výskume uhlia, čo jej pomohlo získať doktorát. Vo svojej výskumnej činnosti pokračovala aj naďalej a v roku 1947 v Paríži začala pracovať na röntgenovej difrakcii. Za expertku v tejto oblasti začala byť považovaná už vo veku 28 rokov. V roku 1951 sa presťahovala späť do Anglicka, kde spolu s Mauriceom Wilkinsom pokračovala vo výskume štruktúry DNA. Počas svojej práce sa jej podarilo vytvoriť najlepšie röntgenové difrakčné zábery DNA. Najlepšia fotografia dostala prezývku "Photo 51" Tento úspech významne prispel k objavu dvojšpirálovej štruktúry DNA. Koncom februára 1953 si Franklinová zapísala, že molekulu DNA tvoria dva reťazce. Krátko nato Wilkins dovolil svojmu kolegovi Jamesovi Watsonovi prezrieť si zábery Rosalindy Franklinovej. Watson a vedec Francis Crick si prezreli röntgenové zábery a neskôr svoje závery o DNA publikovali. Podľa mnohých k týmto záverom nedospeli len svojimi úvahami a teoretickými znalosťami, ale aj vďaka cudzím laboratórnym výsledkom. V roku 1953 sa v časopise Nature objavil Crickov a Watsonov článok o štruktúre DNA, pričom práca Franklinovej sa javila len ako pomocná. Zásluhy na objavení štruktúry DNA sa teda pripisovali Crickovi, Watsonovi a Wilkinsovi. Rosalind s Wilkinsom nikdy dobre nevychádzali, a preto musela opustiť King's College. Po opustení tejto univerzity začala spolupracovať s Aaronom Klugom. Jej práca s ním priniesla nové poznatky v oblasti štruktúry vírusov. Za tieto objavy dostal Klug v roku 1982 Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1962 dostali Crick, Watson a Wilkins Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Rosalind Franklinovej táto cena nemohla byť udelená, pretože v roku 1958 zomrela na rakovinu vaječníkov. Časopis Nature v roku 2003 v jednom z článkov vzdal hold všetkým, ktorí sa zaslúžili o poznanie DNA. Vedci z celého sveta sa zhodli, že najdôležitejšou molekulou na vysvetlenie podstaty života je potrebná tá molekula, ktorá nesie genetickú informáciu. Prvú snímku tejto molekuly spravila práve Rosalind Franklinová.