Naučený strach
V roku 1920 uskutočnil americký psychológ tento experiment spolu so svojou študentkou Rosalie Rayner na pôde Johns Hopkins University. Cieľom experimentu bolo dokázať, že emocionálne reakcie, ako napríklad strach, sa môžu naučiť - teda nie sú len vrodené a dokázať funkčnosť podmieňovania aj u ľudí, nielen u zvierat, ako to dokázal vo svojom známom experimente na psoch ruský fyzioológ Ivan Pavlov.
Hlavnou postavou experimentu bol malý chlapček, známy pod prezývkou "Little Albert". Mal približne 9 mesiacov, keď sa stal subjektom tohto výskumu. Watson a Rayner najprv testovali, na aké podnety Albert prirodzene reaguje a na ktoré nie. Ukázali mu bieleho potkana, králika, psa, opicu, bavlnu aj rôzne masky. Albert sa týchto vecí nebál, prejavoval voči nim záujem a dokonca sa s nimi hral. Na druhej strane keď udreli kladivom o kovovú tyč, Albert sa, samozrejme, zľakol, začal plakal a prejavoval zjavný strach. Tento nepríjemný zvuk teda slúžil ako nepodmienený podnet, ktorý prirodzene vyvolával nepodmienenú reakciu – strach.
Počas niekoľkých pokusov ukázali Albertovi bieleho potkana a v momente, keď sa k nemu načiahol alebo sa ho dotkol, udreli kladivom o tyč. Tento hlasný, nepríjemný zvuk sa opakoval zakaždým, keď sa objavil potkan. Týmto sa z potkana stal podmienený podnet a strach, ktorý vyvolával, sa stal podmienenou reakciou. Pôvodne sa Albert bál len hlasného zvuku, ten sa mu však spojil s bielym potkanom, začal sa preto báť aj potkana, aj keď samotný potkan mu nijak neublížil. Ďalšie pokusy ukázali, že strach malého Alberta sa generalizoval na všetko, čo bolo biele a chlpaté, ako napríklad vatu, králika, psa, či bradu Santa Clausa. Neskôr sa dieťa všetkých týchto vecí bálo bez toho, aby sa ozval hlasný zvuk, ktorý ho pôvodne vyľakal.
Aj napriek etickému zlyhaniu mal experiment významný dopad na vývoj psychológie. Podporil rozvoj behaviorizmu – smeru, ktorý sa zameriava na pozorovateľné správanie a učenie. Watson chcel týmto experimentom ukázať, že ak sa dajú naučiť emocionálne reakcie, potom možno prostredníctvom učenia aj formovať osobnosť. Tvrdil dokonca, že z hocijakého dieťaťa vie „vycvičiť“ lekára, právnika či zlodeja – len na základe prostredia a učenia.
