Prehľad bohov gréckej mytológie

Afrodita

Afrodíté – doslova „tá, ktorá povstala z morskej peny") je grécka bohyňa krásy. Jej latinské meno je Venuša. Zrodila sa z morskej peny zmiešanej so semenom Urana po oddelení od Jana. Dopĺňam to, že Afrodita nikdy nestála v mušli alebo v lastúre. To mal talianský maliar Botticelli bujnú fantáziu. Afrodita bola veľmi krásna, čo spôsobilo, že Zeus mal obavy, že bude príčinou sporov medzi bohmi a preto ju vydal za Hefaista. Hefaistos bol šťastný a vyrobil jej veľa šperkov, aby ju potešil. Afrodita sa však o neho nezaujímala kvôli jeho deformovanému vzhľadu. Hľadaním iných, viac atraktívnych mužov, strávila Afrodita väčšinu času s Aresom, ale je tiež spájaná aj s Adonisom.

Apolón

Apolón alebo Apollón je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojča bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea. V neskoršom období bol stotožnený aj s Héliom, bohom Slnka; jeho sestra Artemis bola stotožnená s bohyňou Mesiaca Selénou. Meno tohto boha v etruskej mytológii znie Aplu.

Prímením boha Apolóna je Foibos ("žiariaci"/"jasný", po latinsky Phoebus). Používalo sa často namiesto jeho mena, lebo sa písalo aj Foibos Apolón (podobne ako sa za jeden pojem považovalo „Pallas Aténa“).

Apolón je považovaný za božstvo, ktoré má moc nad svetlom, uzdravením, umením, lukostreľbou, veštbami a proroctvami, kolonistmi, tancom, rozumom, a ktoré chráni aj stáda. Slávna Apolónova veštiareň stála na Kréte.

Apolón je známy aj ako vodca Múz. Medzi jeho atribúty patrí labuť, vlci, delfíny, luk so šípmi, vavrínový veniec, citera či lýra. Ďalším z apollónskych symbolov je trojnožka, symbol prorockej sily. Na Apolónovu poctu sa usporadúvali každé štyri roky pýtijské hry v Delfách. Hymny na Apolónovu poctu sa nazývali pajány.

V umení je Apolón často stavaný do protikladu s Dionýzom, pretože je spájaný s harmóniou, poriadkom a rozumom, kým Dionýzos, boh vína, s emóciami a chaosom. Gréci však učili, že sa tieto božstvá navzájom dopĺňajú, lebo sú bratmi.

Ares

Ares alebo Arés je starogrécky boh vojny a vojnového vraždenia. U Rimanov mu zodpovedá Mars. Ares je syn Dia a Héry. Podporoval Tróju a bojoval s Heraklom. Bol všeobecne nenávidený, hašterivý, krutý a bol rušiteľom zákona a poriadku.

Zeus ho neznášal pre jeho krvilačnosť. Obľuboval bitky a zabíjanie. Vznášal sa medzi bojovníkmi v žiaracej zbroji s prilbicou a veľkým štítom a rozsieval skazu. Jeho pomocníkmi boli bohovia Deimos (des), Fobos (hrôza), Eris (Areova sestra, bohyňa sváru) a bohyňa Enyo, rozsievajúca záhubu. Legendy o Areovi tvrdili, že počas bitiek obchádzal ženy bojujúcich vojakov a obšťastňoval sa s nimi.

Ares bol milenec Afrodity, Hefaistovej manželky a mal s ňou podľa povestí 6 detí - bohov Erosa, Anterosa, Fobosa, Deimosa, Harmoniu a Adrestia. Ares bol podľa tradície, reprezentovanej v Homérovej Iliade a Odyssey, jeden z dvanástich Olympanov. Uctievaný bol predovšetkým v Tébach, lebo kráľovná Kadmose bola jeho dcérou. V Sparte ho uctievali ako svalnatého vojaka, ktorého sila, vytrvalosť a vojenská inteligencia nemala páru. Ponúkali mu aj ľudské obete.

Artemis

Artemis alebo Artemida (po latinsky Diana) je starogrécka dcéra bohyne Léto (Latóny) a boha Dia a sestra (dvojička) boha Apolóna (Foiba).

Podľa povesti ju matka porodila na ostrove Ortygia deň pred Apolónovým narodením. Artemis je bohyňa lovu. Preto je často zobrazovaná s lukom. Ďalej je ochrankyňou lesov a divej zveri a bohyňa mesiaca. Jej symbolmi sú céder a laň.

Aténa

Aténa (iné názvy: Athéné, Athéna, Athena, zastarano Athene, Atena ; po aticky Athéna, po iónsky Athéné, po dórsky Atháná, po novogrécky Athina; prímená pozri nižšie) bola starogrécka bohyňa múdrosti, odvahy, inšpirácie, práva a spravodlivosti, stratégie, spravodlivej vojny, umenia, remesiel a zručnosti. Etruskovia si ju spájali s ich bohyňou Menrvou a neskôr Rimania s Minervou. Herodotos a Platón nesprávne stotožnovali Aténu s líbyjskou bohyňou Neith (moderní Berberi). Podľa Platóna meno Aténa je odvodené od A-theo-noa, čo znamená myseľ boha.

Sprevádzala ju sova, nosila náprsný štít z kozej kože, nazývaný Aegis, ktorý jej daroval jej otec. Spoločnosť jej robí bohyňa víťazstva Nike (Níké). Aténu tiež považovali za poradkyňu hrdinov. Aténa je ozbrojenou božskou bojovníčkou, nikdy sa neobjavuje ako dieťa, vždy je to panna, hovorí sa o nej, že vedela urobiť muža detinským. Partenón v Aténach v Grécku je jej najznámejšou svätyňou. Nikdy nemala druha ani milenca, aj keď Hefaistos sa o to pokúšal, no neuspel.

Demetra

Démétér (po lat. Ceres) bola dcéra Titana Krona a jeho manželky Rheie, bohyňa plodnosti, zeme a roľníctva.

Po narodení ju postihol rovnaký osud ako jej súrodencov Héru, Hestiu, |Háda a Poseidóna; Kronos ju z obavy pred prípadnou vzburou zhltol. Odtiaľ ju oslobodil jej najmladší brat Zeus, ktorý unikol osudu svojich súrodencov, lebo ho matka tajne porodila na Kréte.

Keď Zeus zbavil Krona vlády a vyhlásil sa za najvyššieho boha, vzal Demeter na Olymp a zveril jej starostlivosť o plodnosť Zeme. Aby táto plodnosť nevyšla nazmar, naučila Demeter ľudí obrábať polia. Stala sa tak zakladateľkou roľníctva a usadlého života v trvalých príbytkoch. Súčasne dala ľuďom aj zákony, ktorými sa mali v novom živote riadiť.

S neveľmi významným bohom Iasonom mala syna Pluta, ktorý sa stal bohom bohatstva. Zeus, ktorý sa predtým o ňu márne uchádzal, z pomsty pre narodenie Pluta zabil Iasonom bleskom. Na to Diovej sile neodolala a mala s ním dcéru Persefonu. O Persefonu mal záujem Hádes vládca podsvetia, a tak ju uniesol a zobral si ju za ženu. Úbohá bohyňa putovala po svete, a ako strácala nádej zem sa ochladzovala. Demeter beznádejne nechala zem chladnú a neplodnú, tím vytvorila zimu. Persefona sa však navrátila a preto na jar všetko kvitne a rastie.

Hádes

Hádes alebo Hádés alebo zastarano Hades (po grécky Hádes/iný prepis:Hádés, po latinsky Pluto) je v gréckej mytológii boh podsvetia. Je najstarším synom Titana Krona a jeho manželky Rhey.

Po narodení Kronos zožral svoje deti Háda a Poseidóna, pretože sa bál, že by ho niektorí zo synov mohol zbaviť vlády. Kronov najmladší syn Zeus však oboch svojich bratov nakoniec po veľkom boji oslobodil a Hádovi pri delení sveta pripadla ríša mŕtvych.

Hádes uniesol do podsvetia Persefonu, vzal si ju za manželku, urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych a mal sňou dcéru Erinyu

Hádes nebol medzi ostatnými olympskými bohmi veľmi obľúbený a svoje sídlo opúšťal len zriedka. Z obetných zvierat mal najradšej čierne ovce, pri ich obetovaní sa však musel obetujúci pozerať iným smerom. Zo stromov mu bol zasvätený cyprus a z kvetín narcis.

Niekedy sa ako Hádes prenesene označuje celé podsvetie, ríša boha Háda.

Héfaistos

Héfaistos alebo Hefaistos je starogrécky boh kováčskeho remesla, ohňa a zbrojár bohov. V starorímskej mytológii mu približne zodpovedá Vulkán (lat. Vulcanus).

Hefaistovi ako zručnému kováčovi sa pripisuje mnoho vynikajúcich vyrobkov, ako napr. zbroj Achilova, štít Aténin, šipy Erotove, zlaté panny, ktoré ho podopierali pri chôdzi, Diov palác, zlatí a strieborní psi zdobiaci Alkinoov palác atď.

Hefaistos vyrobil taktiež sieť na lôžko, do korej lapil svoju manželku Afroditu s jej milencom Areom. Podľa inej verzie bola Hefaistovou manželkou Charis.

V Aténach bol Hefaistovi zasvätený chrám Hefaisteion, kde ho uctievali ako ochrancu (spolu s Aténou) aténskych remeselníkov.

Héfaistos mal vo viere a mytológii Grékov zvláštne postavenie. Nenarodil sa z rodičov, ale iba z matky a bol telesne postihnutý, jeho diela sú zároveň umelecké a zároveň magické: „nikde inde nie je znamenko rovnosti medzi mágiou a remeselnou zručnosťou uplatnené lepšie ako v mýte o Héfaistovi“

Héra

Héra (iné názvy: Héré, zastarano Hera či Here) je v starogréckej mytológii hlavná bohyňa. Je to bohyňa, ktorá ochraňuje rodinu, rodiace ženy a deti. Je manželkou a sestrou boha Dia a dcérou Titana Krona. Je totožná s rímskou bohyňou Juno. Je to patrónka manželstva a pôrodu .

Keďže jej muž Zeus jej bol často neverný s inými bohyňami, či dokonca smrteľnými ženami, jeho deťom strpčovala život a pripravovala im všemožné nástrahy.

Hermes

Hermes alebo Hermés (po grécky ??µ?? - Hermes/iný prepis Hermés, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a plejády Maie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.

V starorímskej mytológii bol stotožňovaný s bohom Merkúrom.

Zo spojenia s egyptským bohom Anubisom vznikla v antickom synkretizme postava Hermanubis. V egyptskej mytológii je potom predovšetkým stotožňovaný s bohom Thotom, ktorý neskôr dostal (grécke) označenie Hermes Trismegistos. Toto delenie však nie je jednoznačné, v dôsledku rôzných výkladov dochádza často k prekrývaniu jednotlivých božstiev a k používaniu rôznych mien pre každého z nich.

Bol najšikovnejší, najvynaliezavejší a najľstivejší zo všetkých olympských bohov. Svoje schopnosti dokázal už v prvé dni života: ráno sa narodil (v jaskyni pod vrchom Kyllénou v Arkádii), dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, odpoludnia ukradol bohu Apolónovi 50 kráv (za chvost ich zatiahol do jaskyne, aby zanechali obrátené stopy), večer sa akoby nič vrátil, zakrútil sa do plienok a s najnevinnejším úsmevom zaspal.

Hermovým menom nazvali už v staroveku najbližšiu planétu Slnka. Dodnes sa volá podľa latinskej formy jeho mena Mercurius čiže Merkúr.

Hestia

Hestia bola grécka panenská bohyňa a ochrankyňa domáceho kozuba. Bola dcérou Titana Krona a jeho manželky Rheie. Hestia bola veľmi významnou bohyňou, pretože rodinný kozub, ktorého bola strážkyňou, bol stredom rodiny.

Po víťazstve jej brata Dia nad ich otcom a jej oslobodení, sa s ňou chceli oženiť Poseidón aj Apolón. Hestia odmietla a zaviazala sa k večnému panenstvu. Tak Zeus rozhodol, že sa stane ochrankyňou domáceho kozuba, rodiny. Pre Grékov bola rodinou aj obec i štát, takže sa nakoniec stala ochrankyňou obcí i štátov.

Poseidón

Poseidón alebo Poseidon (gr. Poseidón, lat. Neptunus, čiže Neptún) je starogrécky boh, jedno z najstarších božstiev Grécka, ktorého meno sa objavuje už na tabuľkách z minojského paláca v Knosse. Pôvodne bol jedným z najvyšších mužských božstiev, uctievaným v južných ostrovných oblastiach, predovšetkým medzi Iónmi. Jeho meno značí manžel Zeme, alebo Pán. Neskôr boli jeho právomoci obmedzené na vládu nad morami a vodným živlom, ale tiež napríklad nad zemetrasením a koňmi.

Podľa Hesióda je jeho otcom Titan Kronos a matkou Kronova sestra Rheia. Hneď po narodení bol, tak ako jeho ostatní súrodenci, zhltnutý otcom obávajúcim sa, že ho niektorý z jeho potomkov zvrhne. Keď sa jeho najmladšiemu bratovi Diovi podarilo Krona prelstiť, titán Poseidóna vyvrhol a ten sa pridal na Diovu stranu v boji s titánmi, Titánomachii. Neskôr si so svojimi dvoma bratmi, Diom a Hádom, rozdelil Poseidón vládu nad svetom - dostal do moci more.

Poseidón dostal od Telchinov (niekedy nesprávne uvádzané od Kyklopov) trojzubec, ktorý sa stal jeho nástrojom a zbraňou, slúžil mu na vyvolanie búrok a zemetrasení. Pri delení sveta medzi troch Kronových synov mu pripadla ríša morí.

Poseidónovou manželkou je Amfitríta, ale zaplieta sa postupne s veľa inými ženami, tak bohyňami, ako aj smrteľníčkami, a má s nimi nespočetných potomkov. Poseidón je otcom veľa gréckych hrdinov a mýtickým predkom početných kráľovských rodov.

Starí Gréci obetovali Poseidónovi býka a koňa, pretože tieto pozemské zvieratá symbolizovali dravosť, násilie, ale aj plodivú silu.

Najvýznamnejším Poseidónovým kultovým miestom bol Korint. Na jeho počesť sa v jeho blízkosti konali každý druhý rok Isthmické hry.

Rimania stotožnili Poseidóna s bohom Neptúnom.

Zeus

Zeus (genitív Dia lat. Iuppiter) je najvyšší zo starogréckych bohov. Bol synom Krona a Rheie.

Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty). Rímania ho stotožňovali s Jovom, Etruskovia s Tiniom. Podľa Hésioda je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov – olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titanov, vedených Diovým otcom Kronom. Ten taktiež zvrhol z trónu svojho otca Urana, prvého vládcu nad svetom. Po víťazstve poverili ostatní bohovia najvyššou vládou na svete Dia, ktorý im pridelil náležitý podiel na moci, čiže pridelil im vládu nad vymedzenými oblasťami sveta. Zeus bol vytvorený na obraz človeka a podľa podoby vládcov z vtedajších čias. Mal ľudské vlastnosti a aj ľudské slabosti.

Iris

Íris alebo Iris (lat. Iris) je v gréckej mytológii bohyňa dúhy. Bola to dcéra boha menom Thaumas a Ókeanidy Elektry, sestra Harpyí a posolkyňa (najmä) Dia a Héry. Zobrazovaná bola s krídlami, s hlásateľskou berlou a s džbánom, oblečený mala trblietavý závoj.