Dejiny starovekého Grécka

Prírodné podmienky

Grécke mestské štáty – poleis (sg. polis) vznikali, podobne ako v Mezopotámii zo susedských občín. Jedním z nich boli Atény, ktoré založili grécke kmene Iónov už v mykénskom období (okolo 1 500 pr.n.l.) v oblasti nazvanej Atika. Bola veľmi úrodná – pestovalo sa tu obilie, olivy, vinič. V okolitých hornatých oblastiach sa nachádzali bohaté náleziská rúd a mramoru. Výhodné prírodné podmienky umožňovali rozvoj remesiel a obchodu. Prostredníctvom prístavu Pireus mali prístup k moru. Atény sa stali jedným z najbohatších mestských štátov.

Spoločnosť a politický systém v archaickom období (776 – 500 pr.n.l.)

Na čele Atén stála rodová aristokracia, ktorá odvodzovala svoj pôvod od mýtických hrdinov. Z nej sa volilo 9 najvyšších úradníkov – archontov. Každý z nich mal na starosti iné záležitosti (správu štátu, súdy, náboženstvo...). Najvýznamnejšie postavenie mal archont polemarchos, ktorý mal najvyššiu vojenskú moc. Po skončení funkčného obdobia archonti odchádzali do rady starších – areopágu, ktorý bol poradným zborom archontov.

Ďalšiu skupinu obyvateľstva tvorili slobodní občania (remeselníci, obchodníci, roľníci, pastieri), ktorí mali občianske práva (právo voliť úradníkov – sami nemohli byť volení, právo vlastniť pôdu, právo na ochranu života a majetku), ale aj povinnosti (bojovať pri obrane štátu, platiť dane, zúčastňovať sa štátneho kultu). Ľud sa podieľal na vláde prostredníctvom ľudových zhromaždení – eklézií. Eklézia sa schádzala asi 40-krát za rok – volili sa na nej úradníci, schvaľovali zákony, rozhodovala o zahraničnej politike, dozerala na štátny kult. (Vykonávanie náboženských obradov - Aténach to bol kult patrónky mesta – Palas Atény.) Keďže občania na eklézii rozhodovali a vyjadrovali svoj názor priamo, hovoríme o priamej demokracii.

Metoikovia (cudzinci) boli osobne slobodní, ale nemali občianske práva. Venovali sa remeslám a obchodu.

Otroci boli bezprávnou skupinou obyvateľstva. Stávali sa nimi zajatci, ale aj zadĺžení občania, ktorí neboli schopní splatiť svoje dlhy. Pracovali na poliach a v remeselníckych dielňach.

V dôsledku veľkej gréckej kolonizácie výrazne zbohatli remeselníci a obchodníci. Boli nespokojní, pretože boli bohatí, ale nemali politickú moc (nemohli byť úradníkmi). Z kolónií sa začalo dovážať lacné obilie. Drobní roľníci neboli konkurencieschopní, prichádzali o pôdu a stávali sa z nich bezzemkovia – téti. Bohatí si najímali tétov ako vojakov. Vďaka takto vybudovanej armáde zvrhli na určité obdobie vládu aristokracie a stávali sa samovládcami - tyranmi. (V starom Grécku to nebolo hanlivé označenie – tyranie boli väčšinou obdobia hospodárskeho a kultúrneho rozkvetu.)

Reforma ústavy

Aby archonti neprišli o moc a zabránili nepokojom, prijímali reformy ústavy v prospech nižších vrstiev. Prvým z nich bol archont Drakón, ktorý v roku 621 pr.n.l. dal spísať zvykové právo. Týkalo sa najmä trestného práva, vymeriaval veľmi tvrdé tresty – za všetky ťažké previnenia bol sankciou trest smrti.

Archont Solón sa rozhodol riešiť nespokojnosť bohatých obchodníkov a remeselníkov. Vo svojej reforme ústavy z roku 594 pr.n.l. rozdelil občanov do 4 majetkových skupín. Najbohatší sa mohli stávať úradníkmi bez ohľadu na pôvod. Podľa výšky majetku boli odstupňované aj vojenské povinnosti. Solón vydal aj Zákon proti otroctvu slobodných občanov – zadĺžení občania sa už nemohli stať otrokmi, pretože ich dlhy boli vyplatené zo štátnej pokladne.

Archont Kleistenes v roku 508 pr.n.l. položil základy aténskej demokracie. Atény rozdelil do 10 územných obvodov – fýl. Úradníci v každej fýle sa určovali žrbovaním, takže úradníkom sa mohol stať ktorýkoľvek slobodný občan, bez ohľadu na pôvod a majetkové pomery. Výnimkou bol iba úrad vojenského veliteľa –stratéga. Ten bol volený pretože vyžadoval určité schopnosti. Stratégovia zo všetkých fýl tvorili zbor stratégov, z ktorého sa v čase vojny volil hlavný stratég, ktorý mal najvyššiu moc.

Kleistenes posilnil aj právomoci eklézie, ktorá sa stretávala na námestí agore. Konali sa na nej porotné súdy, ktoré súdili vinníkov, ale aj črepinové súdy – ostrakizmy. Slúžili na ochranu demokracie. Na črepiny (gr. ostrakos) sa písalo meno toho, kto ohrozuje aténsku demokraciu. Kto dostal najviac hlasov, musel odísť na 10 rokov do vyhnanstva.

Vrchol demokracie v klasickom období za Perikla

Atény vlastnili vynikajúce vojenské loďstvo. Počas grécko-perzských vojen vznikol Aténsky námorný spolok (pôvodne označovaný ako Délsky, pretože spolková pokladnica sa nachádzala na ostove Délos), do ktorého vstúpilo okolo 100 mestských štátov. Spolu s víťazstvom nad Peržanmi to Aténam prinieslo vedúce postavenie v Grécku.

Aténska demokracia dosiahla vrchol za stratéga Perikla (443–429 pr.n.l.). Podľa ústavy síce všetci slobodní občania mali právo stať sa úradníkmi, ale keďže to boli čestné neplatené funkcie, nie každý si to mohol dovoliť z finančných dôvodov. Najchudobnejší sa dokonca nemohli zúčastňovať ani eklézie, pretože si nemohli dovoliť počas jej konania nepracovať. Preto Perikles zaviedol diéty – plat za úrady a náhradu ušlého zisku pre všetkých občanov v čase konania eklézie.

Perikles začal obnovovať mesto zničené počas grécko-perzských vojen. Na stavebných prácach získali prácu najchudobnejší občania. Dal postaviť tzv. Dlhé hradby – až po prístav Pireus, Akropolu – systém chrámov nad mestom, najväčší bol zasvätený Palas Aténe (Parthenon).

Peloponézska vojna

Atény sa snažili nanútiť svoj politický systém aj ostatným členom Aténskeho námorného spolku, preto začalo narastať napätie. Sparta nakoniec zo spolku vystúpila a vytvorila si vlastný – Peloponézsky spolok. Medzi aténami a Spartou a ich spojencami došlo v rokoch 431 – 403 pr.n.l. k Peloponézskej vojne. Spartu finančne podporovala Perzia, čo sa Aténam stalo osudným. Po porážke museli zbúrať Dlhé hradby, odovzdať Sparte takmer všetky svoje lode (288 z 300). Najvážnejším dôsledkom pre Atény však bolo zrušenie demokracie a obnovenie vlády aristokracie.

Zdroj: PhDr. Ivana Veselá