Žraloky sú väčšinou dravé. Iba tri druhy – žralok veľrybí, žralok obrovský a žralok veľkoústy sa živia planktónom. Najväčší podiel ich stravy tvoria ryby. Lovia však v podstate všetky morské živočíchy a aj morské vtáky a plutvonožce. Je prirodzene známych aj mnoho prípadov útokov na človeka, pričom väčšina posudkov vychádza z toho, že nešlo o priamy útok na človeka, ale o zámenu s inými objektmi, na ktoré žralok inak útočí. Žraloky sa živia aj morskými a pobrežnými cicavcami. Ich korisťou bývajú často tulene alebo tučniaky. Z morských živočíchov konzumujú aj delfíny alebo veľryby, prevažne uhynuté v mori. Žraloky nie sú vyberavé v potrave, dokážu zjesť aj odpad, ktorý sa nachádza v mori. V jeho žalúdku sa našli predmety ako dopravné značky, pneumatiky, plechovky, fľaše alebo uhlie. Oponentom žraloka v mori nie je žiadny živočích okrem kosatky dravej.
Mäsožravé žraloky sú veľmi zručné na lov a používajú viacero stratégií na ulovenie svojej koristi. Veľké druhy dokážu prehltnúť celé zviera alebo ich roztrhať silnými sústami a prehĺtať veľké sústa. Žraloky niekedy krúžia okolo stáda rýb čoraz rýchlejšie a tesnejšie, a nútia ich tak nahustiť sa v malom priestore. Potom bičujú vodu chvostovou plutvou, aby ich omráčili, alebo sa ich zmocňujú priamo s otvorenou papuľou. Ak je ich korisť väčšia, žralok sa o ňu oprie rypákom, zakloní hlavu dozadu a uchopí ju spodnou čeľusťou. Niekoľkými myknutiami hlavy korisť roztrhá a potom prehltne. Žraloky z čeľade alopias svoju korisť omračujú chvostom. Mnohé zo žralokov, ktoré obývajú dno oceánu, sú predátori, ktorí vo svojom prostredí používajú taktiku maskovania. Úplná väčšina žralokov loví samotársky. Stáva sa, že krv po rozptýlení vo vode priláka k lovcovi a jeho obeti ďalšie žraloky, z ktorých si každý utrhne svoj diel. Na druhej strane je bežné, že niektoré druhy lovia spoločne a spolupracujú, aby dosiahli väčšiu korisť, ako keby boli sami.
