Stavba Tela
Telo
Rovnako ako raje, žraloky patria do rovnakej podtriedy(elasmobranchii). Druhy v tejto podtriede majú kostru vyrobenú z chrupavky, nie z kosti, a majú päť až sedem žiabrových štrbín na každej strane hlavy, ktoré používajú na filtrovanie kyslíka z vody. Ich telo má často torpédovitý až hadovitý tvar. Žraloky veľrybí, najväčší druh rýb na Zemi, môžu dorásť do výšky viac ako 17 metrov, zatiaľ čo žraloky trpasličích lampášikov dosahujú iba okolo 20 centimetrov. Plutvy sú dôležitým pohybovým ústrojom. Patria sem nepárové plutvy: chvostová(horný lalok má väčší ako spodný a je najdôležitejšia na pohyb), chrbtová(pre žraloky typická), análna a párové plutvy : hrudné(prsné) a brušné plutvy Žraloky, majú čeľuste lemované niekoľkými radmi jednotlivých zubov, ktoré vypadnú a znova narastú. Veľkosť čeľustí je individuálna rovnako ako dĺžka tela. Čeľuste žraloka bieleho môžu mať priemer okolo 1 metra. Majú dokonalú odolnosť voči chorobám vďaka veľmi silnému a účinnému imutnému systému. Pri poraneniach takmer nikdy nedochádza k infekcii. Telo žraloka je schopné neustále vytvárať nové protilátky.
Zmysly
Žraloky majú nadpriemerne vyvinuté zmysly. Najsilnejšie zmysly žraloka sú sluch a čuch.
Sluch
Dosah žraločieho sluchu je niekoľko tisíc metrov. Účinnosť ich sluchu sa ešte zvyšuje tým, že vo vode sa zvuk šíri oveľa rýchlejšie ako vo vzduchu. Žraloky vďaka tomu vnímajú aj zvuky pochádzajúce zo zdroja vzdialeného až dva kilometre, a to s frekvenciou od 40 Hz, ktorá je pre ľudské ucho nepočuteľná. Zdroje týchto nízkych frekvencií ich dokonca priťahujú.
Čuch
Žralok sa pri love orientuje predovšetkým čuchom. Potenciálnu potravu je schopný vystopovať na veľkú vzdialenosť. Na špičke ňufáka má tisíce drobných senzorov, ktoré sú schopné zachytiť aj jedinú kvapku krvi vo vyše 4 miliónoch litrov vody.