História biatlonu na svetovej úrovni siaha do dávnej minulosti. Jeho prvopočiatky je potrebné hľadať už v lovectve a vojenčine, pretože pri týchto činnostiach dochádzalo ku spojeniu strieľania a kvalitnej fyzickej záťaže.
A práve tieto dve činnosti sú základným princípom biatlonu.
Prvé zaznamenané „biatlonové preteky“ boli organizované blízko švédsko-nórskych hraníc v roku 1767. Prvý známy biatlonový klub na svete Trysil Rifle an Ski Club bol založený v roku 1861 v Nórsku.
Ich hlavnou úlohou bolo pochopiteľne cvičiť armádu, keďže vojaci na lyžiach neboli v severských krajinách ničím výnimočným. Už na premiérových Zimných olympijských hrách vo francúzskom Chamonix 1924 sa predstavila prvotná forma biatlonu.
Po druhej svetovej vojne boli preteky vyradené z olympijského programu.
Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone.
Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund.
Vývoj biatlonových disciplín
Biatlon si veľmi rýchlo získal nielen srdcia športovcov, ale prakticky okamžite aj divákov. Už o dva roky neskôr (1960) bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier. Takýmto rýchlym rozvojom sa nemôže pochváliť žiadne iné športové odvetvie. Štartovalo sa v pôvodnej jedinej disciplíne na 20 km so štyrmi streleckými položkami. Súťažili iba muži. Počas pretekov sa strieľalo z veľkokalibrovej pušky na štyri rôzne vzdialenosti - 250, 200, 150 (streľba v ľahu) a 100 m (streľba v stoji).
Päť terčov bolo usporiadaných tak, že jeden bol v strede a nad aj pod ním boli ďalšie dva. Každý nepresný výstrel bol penalizovaný dvoma trestnými minútami. Historicky prvé olympijské zlato si vo vytrvalostných pretekoch vybojoval Švéd Klas Lestander. V roku 1965 bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov.
Nová disciplína, rýchlostné preteky (šprint), vznikla v roku 1974.
V roku 1976 veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka. Tá mala premiéru na Svetovom šampionáte v roku 1978. Od tohto obdobia sa zrodila aj myšlienka dlhodobej súťaže, ktorú dnes poznáme pod názvom Svetový pohár.
Až do roku 1984 bol biatlon doménou len mužského osadenstva. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix. Prvou majsterkou sveta sa vo vytrvalostných pretekoch na 10 km stala Venera Černišova zo Sovietskeho zväzu. V roku 1989 začali jazdiť súčasné dĺžky tratí a podujatia simultánne s mužmi.
O štyri roky neskôr bola na kongrese v Londýne založená Medzinárodná biatlonová únia známa pod skratkou IBU a v roku 1994 sa uskutočnil prvý riadny Kongres IBU v rakúskom Salzburgu, kde sa rozhodlo o organizácií prvých Majstrovstiev Európy v biatlone, ktoré sa konali vo fínskom Kontiolahti. Rok 1996 znamenal premiérové Majstrovstvá sveta v letnom biatlone.
V roku 1997 mal premiéru nový typ pretekov, ktoré dnes poznáme ako stíhacie preteky. Táto disciplína sa v rámci Majstrovstiev sveta prvý raz odohrala na Slovensku - v Národnom biatlonovom stredisku Brezno-Osrblie. Prvým mužským víťazom sa stal Rus Viktor Majgourov, v ženskej kategórií vyhrala legendárna Magdalena Forsbergová zo Švédska. Najväčšia mužská legenda v tom čase bol Ole Einar Björndalen, ktorý cestoval domov až so štyrmi zlatými medailami, teda zo všetkých disciplín, v ženskej časti si zlato vybojovala ruská reprezentantka Olga Pileva.
Dva roky po stíhačke sa pridali aj preteky s hromadným štartom pre tridsať najlepších pretekárov. MS 1999 sa konali vo fínskom Kontiolahti a prvú zlatú medailu z „masáku“ si do Nemecka odniesol Sven Fischer a Olena Zubrilová.
V roku 2005 sa uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet. Doteraz jedinými olympijskými víťazmi v zmiešanej štafete sú Nóri.
Biatlon na Slovensku
Biatlon patrí na Slovensku k najpopulárnejším športom a je z hľadiska výsledkov našim najúspešnejším zimným olympijským športom. Bolo tomu tak aj pred vstupom Nasti Kuzminovej na scénu, ktorá tento fakt povýšila na ešte vyššiu úroveň.
Prvé úspechy slovenských biatlonistov sú už staršieho dátumu. Na ZOH 1980 obsadil Peter Zelinka 6. miesto. Alena Fusková obsadila 4. a 5. miesto na Majstrovstvách sveta žien v biatlone v roku 1984 v Chamonix vo Francúzsku.
Popularita biatlonu na Slovensku vzrástla v 90-tych rokov 20 storočia, čo súviselo aj s vybudovaním Národného biatlonového centra Osrblie, v ktorom sa konali Majstrovstvá sveta v biatlone juniorov v roku 1994 a následne (do roku 2006) preteky Svetového pohára. IBU mu v roku 2018 udelila najvyššiu licenciu.
Z hľadiska výsledkov patrí biatlon k najúspešnejším zimným olympijským športom od vzniku samostatnej republiky. Na Olympiáde v Nagane v 1998 v rýchlostných pretekoch na 7,5 km skončila Mihoková štvrtá, Schwarzbacherová siedma a Murínová deviata. V Top 10 sme teda mali tri pretekárky, čo je na OH výsledok zatiaľ neprekonaný. Anastasia Kuzminová získala historicky prvú zlatú medailu pre samostatné Slovensko.
