Špecializácia hráčov
Najčastejšie sa tím špecializuje na jedného nahrávača, jedného diagonálneho hráča (čiže univerzála), dvaja smečiari, dvaja blokári a libero. Libero je ako špecializovaný hráč povolený pravidlami, jedná sa o hráča, ktorý môže v akomkoľvek prerušení hry vystriedať akéhokoľvek hráča zadnej rady bez toho, aby sa táto výmena počítala do limitu striedania. Pravidlá obmedzujú činnosť libera na čisto obrannú, to znamená, že libero nesmie smečovat na súperovu polovicu, to je považované za chybu. Libero má farebne odlíšený dres, hrá len v zadnej rade a nikdy nepodáva.
Striedanie hráčov
Hráči môžu byť podľa pravidiel volejbalu striedaní počas hry. V priebehu jedného setu sa môže družstvo vystriedať maximálne šesťkrát. Striedaním sa však nesmie meniť poradie na ihrisku, čiže ani poradie hráčov na podaní. Hráč sa smie do hry vrátiť iba striedaním hráčov, ktorý ho striedal pôvodne.
Varianty volejbalu
Volejbal sa postupom času vyvinul do rôznych obmenených podôb. Medzi ne patrí napríklad volejbalový debl, ktorý sa hrá vo dvojiciach, čiže proti sebe stoja dva dvojčlenné tímy. Pravidlá sú v podstate zhodné s klasickým volejbalom. Ďalším variantom volejbalu je plážový volejbal, ktorý sa hrá na pieskovom ihrisku, a opäť ho hrajú dvoja stojaci proti sebe. Jemný povrch tvorený pieskom umožňuje vykonávať zákroky, ktoré sú nebezpečné na tvrdom povrchu, to zvyšuje atraktivitu hry. K atraktivite prispieva aj to, že sa plážový volejbal hrá v plavkách.
