proza

Teta Príroda je známa čarodejnica.Už oddávna čaruje celý rok s prírodou,ktorá nás obklopuje. Na jar svojím bozkom prebudí rastlinky k životu, v lete pod jej úsmevom dozrieva ovocie, na jeseň dotykom maľuje listy a v zime... Ach,tá krása...Keď anjelikom začnú opadávať biele chumáčiky z krídel a obsypú celú krajinu,tešia sa malí i veľkí.Vtedy všetko dýcha čistotou a nevinnosťou. Cesty predtým sivé a špinavé pripomínajú chodník do rajskej záhrady a domy sú zrazu ako prikrášlené cukrovou polevou. Avšak zima nemení len prírodu. Vkladá sa aj do duší ľudí,ktorí sú zrazu milší,tolerantnejší,chápavejší...Naneštastie,celá ta krása trvá tak krátko,a preto si musíme čo najrýchlejšie užiť lyžovačky,sánkovačky,guľovačky a korčuľovania skôr,než nášmu snehuliakovi zmäkne hlava a odpadne nos. No aj keď táto biela perina ustúpi, nie je za čím smútiť, práve naopak,treba sa tešiť,veď čas ligotavej zimičky príde zas o rok,aby nám poriadne vyštípala naše líčka a z nosa urobila lesklý cencúlik.