Emisie z ťažby surovín – stromy, kovy, ropa a iné materiály sa musia ťažiť zo životného prostredia. Proces ťažby a následné vyčerpanie zdrojov uvoľňuje skleníkové plyny a narušuje ekosystém.
Preprava tovaru a materiálov – suroviny musia byť prepravené do spracovateľských a výrobných tovární. Väčšina konečných výrobkov má následne niekoľko fáz prebaľovania a prepravy. Materiály alebo hotové výrobky sú prepravované z jedného miesta na druhé, čím sa zvyšuje ich vplyv na klímu. Hotové výrobky sa musia prepraviť do maloobchodných predajní, prípadne ešte predtým do veľkoskladov alebo v najlepšom prípade priamo k spotrebiteľovi. Tam však uhlíková stopa nekončí, keďže materiály, hlavne obaly a iný odpad, sa znova viackrát prepravujú na skládky, do zariadení na výrobu elektrickej energie alebo na recykláciu.
Emisie z výroby – buď priamo z výrobného zariadenia alebo nepriamo cez energiu, ktorú zariadenie a celková výroba využíva.
Skládkový metán – niektoré materiály sa rozkladajú v anaeróbnom prostredí (mikrobiologický rozklad organických zložiek odpadu) a následne sa uvoľňuje metán, ale aj iné skleníkové plyny.
Emisie zo spaľovania – aj keď najnovšie technológie filtrácie dokážu zachytiť už väčšinu škodlivých látok, stále sa pri spaľovaní odpadu produkujú skleníkové plyny na úrovni spaľovania čierneho uhlia.
Znečistenie oceánov – jednorázové plastové predmety a iné odpady, ktoré sa dostávajú do oceánov, poškodzujú jeho ekosystém. Okysľovanie a otepľovanie oceánu má za následok zníženú účinnosť pohlcovania CO2.
Ťažba dreva – z lesov, hlavne z tých starších a z ďažďových pralesov má za následok ďalšiu produkciu CO2, ako aj stratu potenciálneho pohltenia CO2 (ročne pohltí jeden priemerný strom približne 4kg CO2).