Do roku 1750 bol cyklus záchytu a emisií CO2 v rovnováhe najmä vďaka stabilnému rozsahu biosféry, ukladaniu asi 0,4 miliardy ton uhlíka ročne do fosílií a dopĺňaniu tohto množstva z podzemných zásobníkov najmä sopečnou aktivitou. V atmosfére sa tak zdržiavala pomerne stála koncentrácia CO2 – okolo 280 ppm (parts-per-million, t. j. 280 častíc CO2 z milióna približne v jednom kubickom metri vzduchu). Tento režim pretrvával na našej planéte posledných 10-tisíc rokov.
V súčasnosti pridávame do atmosféry takmer 10 miliárd ton uhlíka ročne. Biosféra nie je schopná vrátiť takéto kvantum do podzemných rezervoárov. Z dôvodu obmedzení fyzikálnych a chemických procesov nedokáže takéto množstvo uhlíka odčerpať ani svetový oceán. Koncentrácia oxidu uhličitého a metánu v atmosfére preto rastie v pomere 2 : 5 (400 miliónov ton uhlíka z atmosféry späť do podzemných zásobníkov k 10 miliardám ton uhlíka z podzemných zásobníkov do atmosféry).
- Dôvody zničenia rovnováhy:
- -fosílny uhlík
- -uhlie
- -ropa
