Psychicky choré osobnosti histórie

Nero

Nero

Vládu začal ako každý tyran - ľudomilnými činmi. Keď podplatil ľud, usporiadal nádherné hry, pri ktorých zakázal porazených gladiátorov zabíjať. Keď si teda Nero upevnil moc, začal vládnuť podľa svojho čierneho svedomia. Rozpútal peklo na Zemi. Dal zavraždiť svoju matku Agrippinu, ktorej vďačil za svoj cisársky titul. Obával sa totiž jej mocenských nárokov a v jej poručníctve videl ohrozenie svojho postavenia. Navyše nemala rada jeho milenku a neskôr druhú ženu, Poppeu Sabinu. Spočiatku sa mu matko-atentát veľmi nedaril. Asi pri nej stáli všetci rímski bohovia. Trikrát sa ju pokúsil otráviť, raz na ňu nastražil stroskotanie lode a raz spadnutie povaly. Nakoniec rezignoval a poslal za ňou nájomného vraha. Ten už nesklamal.

Z významných rímskych štátnikov dal popraviť vodcu opozície v senáte Gaia Calpurnia Pisona a veliteľa prétoriánov Burru (dal ho otráviť, pretože chcel zistiť, či náhodou neužíva protijed). Odsúdencov z nižších tried hádzal šelmám v circu, dával ich upáliť napichnutých na koly, alebo utopiť v mori.

Sexuálna zvrhlosť

Neronova sexuálna zvrhlosť mala obludné rozmery. Ženy zo svojho osobného háremu striedal s mužmi, prosté dievky s pokrvnými príbuznými. A ani sa tým netajil. Svoj názor demonštroval aj verejne: *„Doteraz ešte nijaký vladár nevedel, čo všetko si môže dovoliť."* **Sporus** bol mladý chlapec, ktorého nechal vykastrovať, a následne sa s ním oženil. Nero si vzal Spora za muža údajne preto, že mu v tvári pripomínal jeho zosnulú ženu, ktorú sám nechal zabiť.

Nero: extrémny narcista

Usporadúval okázalé hry a sám sa pokladal za najlepšieho básnika, herca, športovca. Vyhral všetky disciplíny na olympijských hrách, raz keď sa v koňskom dvojzáprahu vysypal do zákruty a celý zakrvavený prišiel do cieľa na druhom mieste, bol vyhlásený ako „morálny spoluvíťaz“. Počas jeho divadelných predstavení nesmel nikto opustiť amfiteáter. Niekedy ľudia v divadle predstierali, že sú mŕtvi, aby ich mohli vyniesť. Stávalo sa, že ženy počas jeho predstavení aj porodili. V Ríme si nechal postaviť sochu samého seba v nadrozmernej veľkosti, ktorá mala byť vysoká až 36 metrov. Avšak ani to mu nestačilo. Túto sochu museli sluhovia obliekať každý deň do rovnakých šiat aké mal vtedy na sebe cisár Nero.

Požiar Ríma

Veľa sa diskutije aj o požiari Ríma, ktorý vypukol v noci 18. júla 64. Vraj ho zapálil Nero, aby sa ním nechal inšpirovať v jeho neskonale dokonalej básnickej tvorbe, pre ktorú potreboval vidieť ako horela Trója. On obvinil kresťanov a mnohí z nich skončili v jeho preslávenom circu.

"Aký umelec vo mne umiera" ~ Nero
Karin Hanulíková
Zvolenská 292/19,
962 02 Vígľaš;
tel. +421 940 569 235;