Oskar Dirlewanger (1895 – 1945) bol jednou z najtemnejších postáv nacistického Nemecka. Jeho meno je dnes takmer zabudnuté, no v tieni druhej svetovej vojny patrí medzi najväčších zločincov, ktorí kedy existovali. Dirlewanger nebol len vojenský veliteľ – bol sadista, násilník a fanatický služobník nacistického režimu, ktorý sa preslávil neuveriteľnou krutosťou voči civilnému obyvateľstvu.
Narodil sa v Nemecku v roku 1895 a počas prvej svetovej vojny bojoval v nemeckej armáde. Bol viackrát zranený a vyznamenaný, no po skončení vojny sa jeho život zmenil na chaotický sled násilia a radikalizmu. Pôsobil vo freikorpsoch – pravicových polovojenských skupinách známych pre teror proti ľavicovým silám. V roku 1934 bol dokonca odsúdený za znásilnenie 14-ročného dievčaťa – čo ho v normálnom svete mohlo vyradiť zo spoločnosti. V nacistickom Nemecku mu to však nezabránilo v kariérnom postupe. Vďaka známostiam, najmä s vysokopostaveným dôstojníkom SS Gottlobom Bergerom, bol "očistený" a čoskoro poverený vedením novej jednotky.
Vznikla Dirlewangerova brigáda, pôvodne zložená z pytliakov, neskôr však rozšírená o zločincov, vrahov, psychicky narušených a sadistických jedincov. Bola to akási legálna armáda zločinu – a Dirlewanger bol jej vodcom. Pod jeho velením sa brigáda dopustila desiatok masakrov, zavraždila desaťtisíce civilistov, páchala znásilnenia, mučenia, upaľovanie ľudí zaživa, topenie detí, a ďalšie zverstvá. Samotný Dirlewanger si na brutalite svojich mužov zakladal a často sa masakrov osobne zúčastňoval.
Najdesivejšie činy sa odohrali počas Varšavského povstania v roku 1944, kde Dirlewangerova jednotka systematicky vraždila civilné obyvateľstvo. V priebehu niekoľkých dní zavraždili viac ako 30 000 ľudí – ženy, deti, pacientov v nemocniciach, kňazov, zdravotné sestry. Deti vraj zabíjali o steny domov, ženy hromadne znásilňovali a potom upaľovali. Ich zverstvám sa v nacistickom aparáte vyrovnal málokto. Dokonca aj ostatní nacisti ich považovali za nekontrolovateľné monštrá. Brigáda bola neskôr nasadená aj počas Slovenského národného povstania, kde pokračovala v krutom terore. Vypaľovali dediny, mučili zajatcov, bez milosti vraždili civilistov – bez ohľadu na vek či pohlavie. Dirlewanger sa stal symbolom zvráteného sadizmu, pri ktorom zbrane neboli nástrojom vojny, ale mučidlom.
V roku 1945, keď sa vojna blížila ku koncu, bol Dirlewanger zajatý francúzskymi jednotkami. Krátko nato zomrel v zajatí – podľa jednej verzie na následky výsluchu, podľa inej ho ubili na smrť poľskí vojaci, ktorí spoznali jeho identitu. Jeho smrť bola rýchla, na rozdiel od utrpenia, ktoré po sebe zanechal. Oskar Dirlewanger dnes zostáva temným symbolom absolútnej vojenskej brutality a psychopatického násilia, ktoré dokáže vzniknúť, keď sa zločin legitimizuje pod zástavou ideológie. Bol viac než len dôstojník SS – bol stelesnením zla, ktoré zanechalo za sebou spúšť, strach a bolesť, ktoré sa nezmazali ani po desaťročiach.