Ľudovít Štúr pôsobil ako poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, rozšírenie obchodu a priemyslu a rozvoj národného školstva. Na podnet Ľudovíta Štúra boli vypracované v máji 1848 Žiadosti slovenského národa, ktoré boli prijaté na celonárodnom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši. Požadovali uplatnenie slovenčiny v školách a na úradoch a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Uhorská vláda žiadosti zamietla a na Štúra, Hurbana a Hodžu vydala zatykač. V septembri roku 1848 pôsobil Štúr ako podpredseda slovenskej národnej rady, ktorá sa konštituovala vo Viedni a organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Po potlačení revolúcie 1848 – 1849 sa Štúr utiahol do Modry, kde aj v roku 1856 zomrel.