Vedúcou osobnosťou v slovenskej romantickej literatúre a slovenského národného života v období národného obrodenia bol Ľudovít Štúr. Tento významný jazykovedec, spisovateľ, politik a novinár zohral významnú úlohu v procese kodifikácie spisovnej slovenčiny. Narodil sa v roku 1815 v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal aj základné vzdelanie. Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe a evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti česko – slovenskej.
Aktívne vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení spoločnosti pôsobil ako zástupca profesora Pálkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Dva roky študoval v Halle a po návrate zo štúdií prednášal na lýceu o slovanských a európskych literatúrach, aktívne vystupujúc proti pomaďarčovaniu Slovákov. Za jeho národnú činnosť ho v roku 1843 odvolali z katedry. Zomrel v roku 1856 v Modre.
