Prírodné pomery
Povrch
Nórsko patrí medzi najhornatejšie krajiny v Európe. Vplyv na reliéf severnej Európy malo zaľadnenie, vďaka ktorému tu zostalo veľké množstvo fjordov a tiež morény a jazerá, práve preto je pobrežie Nórska veľmi členité a dlhé až 2 650 km. V blízkosti pobrežia sa nachádza množstvo malých ostrovčekov a skjärov - ploché skaly vyčnievajúce nad vodnú hladinu. Vnútrozemie je zväčša hornaté, celým Nórskom sa tiahne masív Škandinávskych vrchov, najvyšší vrch je Galdhopiggen – 2 469 m, v jeho blízkosti ležia dva nórske ľadovce Jostedalsbreen a Jotunheimen. Rieky sú krátke a prudké. Nórsko má tiež veľa krasových jaskýň. Na morskom pobreží môžeme nájsť veľa nekrasových jaskýň.
Podnebie
Podnebie Nórska je ovplyvnené dvoma základnými faktormi, polohou na severe Európy, z časti za polárnym kruhom a polohou na západnom okraji Eurázie pri pobreží Atlantického oceánu. Vzhľadom na polohu je podnebie mierne teplé s chladnejším daždivým letom a miernou zimou. Na pobreží je oceánske podnebie, smerom do vnútrozemia sa prejavuje kontinentálne, ktoré je charakteristické výkyvmi teplôt, v zime je veľmi chladno a v lete veľmi teplo. Na podnebie Nórska výrazne pôsobí Severoatlantický prúd, ktorý ho zmierňuje. Jeho pôsobením si pobrežné oblasti Nórska udržujú prímorskú klímu po celý rok a oceán nezamŕza. Najteplejšie mesiace sú jún, júl a august. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február. V lete tu trvá niekoľko dní polárny deň a v zime pár dní polárna noc. Dážď sa tu vyskytuje počas celého roka a v zime často sneží. Severná časť Nórska sa nachádza v polárnom podnebnom pásme, to znamená výskyt permafrostu – trvalo zamrznutá pôda.
Vodstvo
More a voda hrajú v Nórsku dôležitú úlohu. Krajinu obmýva Atlantický oceán, Severný ľadový oceán a z morí je to Nórske more, Barentsovo more a Severné more. Nórsko má veľmi dobrú zásobu povrchových i podzemných vôd. Riečna sieť je oproti zbytku Európy veľmi mladá, ale hustá a rieky majú po celý rok dostatok vody. Veľký spád riek a množstvo vody - vznik mnohých vodných elektrární, ktoré pokrývajú takmer celú spotrebu elektrickej energie v Nórsku, napr. rieky Otra, Nidelv, Lagen, Dramselv, Randsford. Jazerá sú ľadovcového pôvodu, napr. jazero Mjosa a jazero Rosvatn. Významnou súčasťou nórskych riek sú vodopády, napr. Latefossen, Tvindefossen alebo Skjervsfossen. Najdlhšou nórskou riekou je Glomma, ktorá dosahuje dĺžku 621 km a jej povodie má 42 000 km štvorcových. Preteká východným Nórskom.
e-mail: