Viac ako tretinu Nórska pokrýva les, ktorý na severe prechádza do tundry. Nórska flóra sa pomerne
rýchlo mení s meniacou sa nadmorskou výškou a pochopiteľne tiež zemepisnou šírkou. Kým na južnom
pobreží možno nájsť aj pre nás bežné duby, brest či javory, väčšinu územia v nižších nadmorských
výškach pokrývajú smrekové a borovicové lesy. V lesoch možno celkom ľahko nájsť prekvapivú úrodu húb
(miestni ich zbierajú len výnimočne) a lesných plodov. Špecialitou severu je tzv. Černica moruška,
značne cenný oranžový plod, ktorý je v tejto oblasti prakticky jediným prirodzeným zdrojom vitamínu C.
So stúpajúcou nadmorskou výškou či zemepisnou šírkou sa mení les v stále sa znižujúci porast zo
zakrpatených briez, osík a vŕb. V najsevernejších polohách potom zostáva miesto len na machy a lišajníky.
V horách je tiež pomerne významná alpínska vegetácia, vyskytujú sa tu dokonca aj niektoré druhy
známe iba zo Severnej Ameriky a Grónska. Ďalšou typickou severskou rastlinou je vres.
Nórsko má vďaka svojej polohe na svojom území hneď tri vegetačné pásma, to vytvára mnoho rôznych prostredí
a biotopov, v ktorom žije pomerne veľká rozmanitosť živých tvorov. Nórsko má 37 národných parkov na pevnine,
ktoré pokrývajú 25 000 km2 a sedem parkov na súostroví Špicbergy.
Mnoho zvieracích druhov žijúcich v Nórsku
je nám dobre známych zo stredoeurópskych lesov. Z menších druhov cicavcov môžeme bežne vidieť veveričky, kuny,
ježkov, drobné hlodavce, zajace, jazveca, vydry, bobry a líšky obyčajné. Z väčších bylinožravcov tu žijú srnce a jelene.