V 18. storočí bolo oblečenie vzácnosťou – ľudia si ho vyrábali doma z ťažko dostupných surovín ako ľan či vlna. Nové odevy boli výsadou bohatých vrstiev, ktoré si mohli dovoliť krajčírov. Keď sa oblečenie opotrebovalo, prechádzalo k chudobnejším – vznikal cyklus opätovného používania.
19. storočie prinieslo šijací stroj, ktorý revolučne zrýchlil výrobu. Vznikla konfekcia, výroba oblečenia v štandardizovaných veľkostiach. Textilné továrne rástli a začali zamestnávať lacnú pracovnú silu – často deti. Dlhé smeny, zlé podmienky a nebezpečné prostredie sa stali bežnou praxou.
Tragický požiar v newyorskej továrni Triangle Shirtwaist Factory zabil 146 robotníkov – väčšinou ženy a dievčatá. Táto udalosť poukázala na kruté podmienky v textilnom priemysle a stala sa symbolom potreby pracovných práv.
V 40. rokoch bolo oblečenie pridelené na prídel, čo podporilo jednoduché a funkčné kúsky. Postupne vznikli sezónne kolekcie (jar, leto, jeseň, zima). V 60. rokoch móda oslovila mladých – dopyt po lacnom oblečení vzrástol, čo viedlo k rozmachu syntetických materiálov (polyester, viskóza, akryl atď.).
Koncom 20. storočia sa výroba presunula do rozvojových krajín s lacnou pracovnou silou. Vznikol model, kde sa nový módny kus navrhne, vyrobí a dostane do obchodov do dvoch týždňov – začiatok fast fashion éry.
Moderný fast fashion sa zrodil v 90. rokoch so značkami ako Zara, H&M, Forever 21. Ich cieľ: rýchlo reagovať na módne trendy a zaplaviť trh novým tovarom. V 21. storočí zohráva kľúčovú úlohu online predaj:
Spolu s tým nastupuje marketing a merchandising, ktoré cielia na neustále podnecovanie konzumu: nové kolekcie každý týždeň, zľavy, obmedzené edície – to všetko vedie k nadmernému nakupovaniu a plytvaniu.