Aký to má dopad?
Rýchla móda má oveľa väčší dopad, než sa môže na prvý pohľad zdať. Za lákavými cenovkami a novými kolekciami sa skrýva obrovské ekologické a spoločenské bremeno, ktoré má negatívne dôsledky na životné prostredie, ľudské práva a celkovú kultúru spotreby.
Negatívny vplyv na životné prostredie
Fast fashion je jedným z najviac znečisťujúcich priemyslov na svete. Podľa Európskeho spoločenstva OSN:
- 20 % svetovej odpadovej vody pochádza z módneho priemyslu – druhé miesto v rebríčku globálneho znečistenia vôd.
- Až 10 % globálnych emisií skleníkových plynov je spôsobených výrobou oblečenia – viac ako všetky medzinárodné lety a námorná doprava dokopy.
- 70 miliónov stromov ročne sa vyrúbe len na výrobu textílií ako viskóza, lyocell alebo modal.
- Životnosť oblečenia je čoraz kratšia – priemerne len 3 roky, po ktorých končí na skládkach.
- 5,2 % odpadu na skládkach tvorí textil a len 15 % odevov sa recykluje.
Porušovanie ľudských práv
Jedným z najkritizovanejších aspektov fast fashion sú neľudské pracovné podmienky, ktoré prevládajú najmä v krajinách ako Bangladéš, India, Kambodža alebo Pakistan.
- Nízke mzdy, často hlboko pod životným minimom.
- Dlhé pracovné hodiny, vyše 12 hodín denne, bez prestávok.
- Zanedbanie bezpečnosti, čo viedlo k tragédiám ako zrútenie budovy Rana Plaza v Bangladéši v roku 2013.
- Vystavenie toxickým chemikáliám, ktoré spôsobujú vážne zdravotné problémy.
- Detská a nútená práca, ktorú fast fashion priamo či nepriamo podporuje.
Tieto továrne, tzv. sweatshopy, vznikali už v 20. storočí ako odpoveď na dopyt po lacnom spotrebnom tovare a dodnes fungujú v tieni globálneho módneho biznisu.
Porušovanie práv duševného vlastníctva
Fast fashion nielen že ničí prírodu a zneužíva ľudí, ale aj podkopáva tvorivú prácu dizajnérov:
- Značky fast fashion často kopírujú návrhy priamo z módnych mól a predávajú ich ako vlastné bez súhlasu pôvodného autora.
- Takéto praktiky sú síce ťažko právne postihnuteľné, no z etického hľadiska ide o krádež duševného vlastníctva.
- V konečnom dôsledku to vytvára kultúru, kde sa oblečenie vníma ako rýchly a lacný tovar, nie ako umelecký a remeselný produkt.
Tento tlak na neustále „držať krok s trendmi“ vedie k neuveriteľnému konzumu, ktorý podporuje plytvanie, nadprodukciu a ďalší kolobeh ekologickej záťaže.