Opis
Stavba tela
Stavba tela
Je zaradený medzi srstnatú raticovú zver do podčeľade jeleňovitých. Ide o najväčší voľne žijúci druh raticovej zveri na Slovensku. Samce dosahujú pri dĺžke tela 180-245 cm v priemere 70 až 250 kg, v závislosti od veku a úživnosti prostredia, v ktorom žijú. Samice sú prirodzene o niečo menšie, ich dĺžka tela je v priemere 160-200cm a ich hmotnosť väčšinou sa pohybuje v rozmedzí 75 až 150 kg. V dospelom chrupe má jeleň 34 zubov.
Sfarbenie srsti
Jeleň má výborné prírodné sfarbenie, vďaka ktorému dokonalo splýva. Letná srsť je spravidla červenohnedá so žltkastým zrkadlom. V zime jelenia zver presrsťuje na hustejšiu hnedo-sivú srsť, ktorá je dutá. Zimné zrkadlo je slabo sivé až biele. Jelienčatá sú až do zimného presrstenia charakteristické svetlými škvrnami.
Parožie
Základný rozdiel medzi parohmi a rohmi je ten, že parohatá zver, narozdiel od tej rohatej, každoročne svoju ozdobu zhadzuje a následne nasádza parožie nové. Parožie môžeme označiť ako výbežky čelových kostí, ktoré sú tvorené kostnou hmotou. Jeleň zhadzuje vo februári až máji, pričom ako prvé zhadzujú staršie jedince. Týmto parohom hovoríme zhody. Následne začne z pučníc vyrastať nové parožie, ktoré je až do vytĺknutia pokryté kožou, ktoré nazývame lyko. Jeleň vytĺka parožie v júny až auguste, mladšie ihličiaky až v septembri.
Jelení paroh sa skladá z kmeňa, z ktorého vystupujú vetvy. Výbežok čelovej kosti, z ktorej parožie rastie nazývame pučnica (nie je súčasťou parožia). Tá sa s parohom spája ružicou (zhrubnutá časť – je súčasťou parožia). Prvá vetva nad ružicou sa nazýva očnica (niekedy sa nesprávne, skôr slangovo uvádza aj pomenovanie očník). Vetva nad očnicou sa nazýva nadočnica. Vetva nad nadočnicou je stredná vetva, a parožie spravidla ukončuje ihlica, vidla (2 vetvy) alebo koruna (3 a viac vetiev). Medzi strednou vetvou a korunou sa niektorým jedincom vyvinie tzv. vlčia vetva. Na paroží taktiež nachádzame perlenie a ryhy, ktoré sú pozostatkom ciev, ktoré vyživovali parožie v čase jeho rastu.
