// Thymus serpyllum //
Dúška materina je poloker s čiastočne poliehavými, vystúpavými, na báze zdrevnatenými, 5 - 30cm dlhými stonkami. Často sa rozrastá do hustých vankúšovitých trsov. Na tenkých stonkách sú malé, krížmo protistojné, podlhovasté, na okraji mierne podvinuté listy. Po rozmrvení medzi prstami príjemne voňajú. Drobné ružové alebo fialkasté kvety sú usporiadané v koncových alebo pazušných papraslenoch. Plody sú štyri hladké hnedé tvrdky.
Rastie na okrajoch ciest, často v suchých alebo polosuchých porastoch, na piesočnatých aj hlinitých pôdach. Od nížin až po subalpinske pásmo je u nás pomerne hojná.
Pri zbere sa odstrihujú nezdrevnatené časti vňate ešte pred kvitnutím alebo na začiatku kvitnutia. Sušia sa v riedkych zväzočkoch alebo sa postrihajú na 1 - 2 cm dlhé kúsočky, ktoré sa potom sušia v tieni alebo v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C. Pomerne dobre sa suší, a zvyčajne neplesnivie.
Vďaka protibakteriálnym, protivírusovým a protiplesňovým účinkom silice a liečivým účinkom ostatných obsahových látok sa dúška materina používa vnútorne aj ako kloktadlo na zmiernenie bolesti pri zápaloch hrdla a ústnej dutiny, na odhlienenie a zmiernenie kašľa, na tráviace poruchy, najmä proti hnačke, pri únave alebo nervovej vyčerpanosti či precitlivenosti, proti ekzémom a zápalom kože.
Zápar pripravíme z jednej až dvoch kávových lyžičiek drogy, ktoré sa sparia pohárom vriacej vody a nechajú sa 10 minút lúhovať. Rovnako koncentrovaný alebo aj o čosi silnejší zápar sa použije ako kloktadlo. Vhodný je aj na vonkajšie použitie pri ekzémoch a na vtieranie pri bolestiach hlavy alebo reumatických bolestiach. Na zastavenie čkania sa pije dúškový čaj s citrónom. ZDROJ
pripravila Ninka Bortelová z III.C
.