Kojot prériový
Kojot prériový alebo kojot (Canis latrans) je severoamerická šelma z čeľade psovitých. Jeho meno pochádza z aztéckého slova coyotl.
Anatómia
Má 75 – 100 cm dlhé telo, 30 – 40 cm dlhý chvost, žltohnedú (na krku a bruchu prevažne bielu) srsť, úzky ňufák a špicaté vzpriamené uši. Výška v kohútiku 45 – 55 cm, hmotnosť 7 – 25 kg.
Potrava
Kojoty majú univerzálne stravovacie návyky. Sú to mäsožravce; 90% ich stravy tvoria cicavce. Jedia predovšetkým malé cicavce, ako sú zajace, sysle a myši. Občas jedia aj vtáky, hady, veľké druhy hmyzu a iné veľké bezstavovce. Síce dávajú prednosť čerstvému mäsu, ale dokážu skonzumovať aj veľké množstvo zdochlín. Časť toho, čo robí kojoty tak úspešné v žití na rôznych miestach, je skutočnosť, že dokážu skonzumovať takmer čokoľvek, vrátane ľudských odpadkov a domácich zvierat v prímestských oblastiach. Ich významnou zložkou potravy počas jesene a zimy je ovocie a zelenina. Kojoty lovia zaujímavým spôsobom. Keď sú na love, pomaly sa pohybujú cez trávu a vycítia korisť svojim ňufákom. Náhle však stuhnú a vrhnú sa na korisť. Lov niektorých zvierat však vyzýva k tímovej práci. Kojoty sa môžu striedať v naháňaní koristi, alebo korisť môžu nahnať pred skrytého člena svorky. Vzhľadom k tomu, že kojoty nie sú efektívne pri vyhrabávaní hlodavcov z ich nôr, korisť radšej chytajú, keď je nad povrchom. Priemerná vzdialenosť prejdená v nočnom love je 4 km. Dokážu vyvinúť pomerne veľkú rýchlosť, na vzdialenosť 1,5 km môže bežať rýchlosťou 48 km/h a na kratšiu vzdialenosť aj rýchlejšie. Je pravda, že napádajú aj človeka, no útoky sa málokedy končia fatálne.
Spôsob života
Kojoty môžu žiť samotársky, niekedy v pároch alebo v malých rodinných svorkách. Ich zavýjanie, ktoré je veľmi typické, slúži na ochranu teritória a aj k lokalizácii možných partenorv. Obdobie párenia kojotov nastáva v januári až v marci. Mláďatá sa rodia približne po 63 dňoch a v jednom vrhu býva priemerne 6 mláďať. Známe sú však aj prípady keď samica kojota vrhla 18 mláďať. Na svet prichádzajú vždy v dobre ukrytom brlohu, kotrý si samica buď sama vyhrabe, alebo preberie po nejakom inom menšom živočíchovy, ako napríklad po jazvecovi. Mláďatá vážia cca 250 gramov a rodia sa slepé. Po desiatich dňoch sa im otvoria oči a priberú na hmotnosť 600 gramov. Vo veku troch až štyroch týždňoch sú už schopné prijímať pevnú potravu, pričom ich kŕmia obidvaja rodičia. V období jedného mesiaca po pôrode začínajú po prvýkrát odchádzať z brlohu. Samci sa väčšinou osamostatnia a odídu z brlohu medzi 6. – 9. mesiacom, zatiaľ čo samice väčšinou zostávajú s rodičmi a tvoria svorku. Občas sa stane, že mláďatá zostanú s rodičmi až do dospelosti, pričom sa učia základy lovu. Veľkosť dospelého jedinca je dosiahnutá medzi 9. – 12. mesiacom. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku jedného roka.
3.C
2020/2021