Debnárske remeslo je veľmi staré a na Slovensku značne rozšírené (cechov debnárov bolo takmer štyridsať a v jednotlivých mestách boli desiatky týchto remeselníkov). Ich výrobky totiž využívala každá vtedajšia domácnosť.

Debnári ako odborníci na výrobu drevených sudov, kadí (z tvrdého dubového dreva), putní, vedier, bočiek, kúpacích vaní, šaflíkov, šechtárov, geliet, zvaralníkov a iných výrobkov (z mäkšieho jedľového alebo smrekového dreva), mali prvé cechy už koncom 15. storočia v Prešove a Bardejove. Ich výrobky, z ktorých boli na prepravu a uskladňovanie čohokoľvek užitočné najmä sudy, vyžadovali drevené, najčastejšie dubové dyhy, ktoré debnári skladali do seba a sťahovali kovovými obručami. Na miesta, kde nebol dostatok dreva na výrobu debnárskych výrobkov, sa potom takéto výrobky vozili z miest, kde bol dreva dostatok a kde pôsobilo viac debnárov, než mohol miestny trh prijať. Rozdiel medzi sudom a kaďou bol v tom, že kaďa bola otvorená sudovitá nádoba, sud sa z každej strany svojho valcovitého tvaru akoby mierne uzatváral. Obdobou sudov boli aj bočky, t.j. menšie sudy na víno.