Kubizmus (1907 - 1914)

Charakteristika

(z lat. cubus - kocka) bol jeden z najslávnejších avantgardných umeleckých smerov 1. polovice 20. stor., iste aj zásluhou diela svojho zakladateľa Pabla Picassa, ktorý tvrdil, že maľuje predmety tak, ako ich myslí, a nie tak, ako ich vidí. Vznikol vo Francúzsku, kde okrem Pabla Picassa bol zakladateľom aj Georges Braque. Začali spolu tvoriť počas štúdií v Paríži. Oboch ovplyvnil tvorbou Paul Cézanne. Spočiatku bola ich tvorba na sebe nezávislá, ale v roku 1907 začali pracovať spoločne a zostali spolu až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Ku kubizmu sa prihlásilo málo literátov.

Znaky

• Kubisti odmietali dekoratívnosť impresionizmu
• svet zobrazovali v geometrických tvaroch bez perspektívy
• na zobrazované predmety alebo ľudí sa dívali simultánne spod viacerých uhlov (ako keby boli súčasne maľované spredu, zozadu i zo strán)
• realitu redukovali na zjednodušené geometrické tvary (pratvary) blízke abstrakcii
• vznikal tak dojem priestorovosti, trojrozmernosti
• postupy básnického kubizmu sa prejavili napr. v chápaní poézie ako radostnej hry so slovami, ktoré vzbudzujú mnohoraké asociácie
• pre kubistické básne teda nie je rozhodujúci obsah textu ani melodickosť, ale obraz, preto sú svojou podobou (báseň obraz, báseň plagát) a formou (nerešpektovali interpunkciu; oslobodili verš od rýmu, od usporiadania do strof, písali voľným veršom) netradičné

Fázy kubizmu

1. Raný kubizmus (1906 – 1909)
Je to obdobie, kedy kubizmus vznikal. Redukuje tvary na geometrické, začína v nich rozpad tvaru a objavuje sa určitý rytmus. Diela sú ovplyvnené predchádzajúcimi maliarskymi štýlmi, ale obrazy získavali vlastnú realitu a centrálnu perspektívu. Hlavnou témou prestalo byť napodobňovanie prírody. Postupne sú zobrazované predmety obmedzované na základné geometrické tvary. Z farieb sa používali iba odtiene šedej a hnedej farby. Prvým kubistickým dielom boli Picassove „Avignonské slečny“.

1. Obraz Domy l'Estaque (1908) - Georges Braque
2. Analytický kubizmus (1909 – 1912)
Námety sú rozkladané na malé formy, zobrazované sú z rôznych perspektív a pôsobia ako stavebné kocky reality. Predmet je rozložený na jednotlivé geometrické tvary, ktoré sú potom zobrazené neperspektívne vedľa seba. Dochádza k čiastočnej abstrakcii, zobrazované predmety sú teda nahradené inými podobnými predmetmi. Farebnosť ustupuje do pozadia a zdôrazňuje formálne utváranie obrazu. Veľa prácam z tej doby dominuje farba, ktorá nemá k reálnej farbe znázorneného predmetu žiadny vzťah. Analytický kubizmus používa obmedzenú farebnosť (zelenú, hnedo-šedú..) i obmedzenú predmetovosť (zátišie, figurálne námety). Svetlé a tmavé zóny slúžia k zvýrazneniu plastickosti, pričom sa využívajú nielen rôzne perspektívy, ale i niekoľko zdrojov svetla. Jeho charakter určovali diela Pabla Picassa a Georgesa Braquea. Sústreďuje charakteristické znaky predmetu či telesa tým, že spája dokopy pohľad z niekoľkých strán, ktoré by za normálnych podmienok nebolo možné súčasne vidno. Vzniká predstava priestoru a objemu bez centrálnej perspektívy. Prírodné tvary sú zjednodušované na geometrické tvary. Neskôr prichádza k rozpadu tvarov, obrazy sú zle čitateľné.

1. Obraz Ma Jolie (1911 - 1912) - Pablo Picasso
2. Obraz Klarinet a fľaša rumu na krbovej rímse (1911) - Georges Braque
3. Syntetický kubizmus – vrcholný (1912 – 1914)
V tomto období sa maliarske techniky kubistov zmenili, ale bolo pre nich stále dôležité, aby sa zobrazovaný predmet skladal z línií a plôch. Skladá znovu rozbité časti obrazu, ale podľa vlastnej fantázie a poetickej nálady. Proti strohej geometrickosti sa objavuje voľnejšie plynutie kriviek. Významnú úlohu má opäť farba. Obrazy boli čitateľnejšie, viac farebné, abstraktné prvky obrazu sa skladali do nových motívov. Bol vynájdený postup, v ktorom môžeme zhliadnuť predchodcov neskorších techník, napr. koláží, ready made (trojrozmerný všedný predmet ako súčasť umeleckého diela). V snahe zvýšiť autentickosť sú do obrazov vlepované predmety - papier, noviny, tapety, imitácia dreva, piliny, piesok a podobné materiály. Hranice medzi maľovaným a reálnym predmetom sa prelínali až v samotnom objekte. Takto spracované obrazy dostávajú vecný, materiálny charakter, ktorý vytvára novú realitu obrazu.

1. Maketa pre gitaru (1912) - Pablo Picasso
2. Husle a fajka (1913) - Georges Braque
4. Orfický kubizmus (1911 – 1923)
V tomto období sa už nesnažia maliari rozkladať alebo znovu skladať reálny predmet do obrazcov. Práce Roberta Delaunaya a Fernanda Légera využívali ako utvárajúci prvok farby, svetlo a dynamiku. Po roku 1923 došlo k ďalšiemu rozvoju kubizmu, ale ten už bol ovplyvnený inými smermi.

1. Obraz Červená Eiffelová veža (1911 - 1912) - Robert Delaunay
2. Obraz Mesto (1919) - Fernand Léger