Impresionizmus (1865 - 1885)

Charakteristika

(Z franc. impression - dojem) vznikol vo Francúzsku a vyprofiloval sa pôvodne ako výtvarný a až následne ako hudobný a literárny smer. Tým, že impresionisti zobrazovali to, čo osobne cítili (podľa slov Edgara Degesa sa lepšie kreslí to, čo vidí maliar vo svojej mysli), otvorili cestu modernizmu, z ktorého sa sformovala desiatka umeleckých škôl a smerov. Impresionistickí maliari sa vo Francúzsku začali presadzovať v období, keď byť úspešným maliarom znamenalo mať úspech na tzv. Salóne - francúzskej výročnej výstave umenia. Porota na Salóne podporovala a vystavovala konzervatívne, konvenčné maľby s tradičnými historickými, mytologickými a náboženskými motívmi ("akademické umenie"). Maľby budúcich impresionistov porota opakovane odmietala, a preto si usporiadali výstavu sami. Názov impresionizmus vznikol v roku 1874 ako hanlivé pomenovanie pre skupinu odmietavých maliarov podľa názvu obrazu Clauda Moneta (hlavný umelec tohto obdobia): Impresia, východ slnka.

Ďalší slávni umelci: Berthe Morisot, Camille Pissarro, Alfred Sisley, Auguste Renoir, Mary Cassatt, Edgar Degas, Edouard Manet

Znaky

Výtvarný impresionizmus

• nešlo o reálne zobrazenie objektívneho sveta, ale o zachytenie dojmu, ktorý objekt vyvoláva, o zachytenie atmosféry
• impresionistický maliari sa snažili zachytiť svetlo, dojem v konkrétnom okamihu až do tej miery, že odmietli ateliérovú tvorbu a pracovali v plenéri (z fr. en plein air - priamo v krajine)
• radi zobrazovali svetlo na vode, mraky na presvitajúcej oblohe, svetlo prenikajúce pomedzi konáre stromov a pod.
• svetlo na ich obrazoch dalo vyniknúť farbám (napr. Chevreulov farebný kruh), dokázali nim vyvolať dojem objemu a pohybu
• ich obrazy nedodržiavali klasické ideály - kritici ich považovali za skice (nedokončené diela; dráždili ich vyditeľné ťahy štetca), námety neboli poučné a dôstojné, chýbali historické témy, obrazy boli zahalené hmlou či oparom. Podľa impresionistov však pri zobrazovaní reality nie je potrebné mať dokorán otvorené oči - cenia sa oči za závojom skryté; nie plná farba, ale odtieň
• Maliari impresionisti neskôr prešli k pointilizmu - bodkovacej technike (z fr. le point - bod), k výraznej alebo pastelovej farebnosti obrazov, napr. diela postimpresionizmu: Edgar Degas - Modré tanečnice, V. van Gogh - Hviezdna noc

1. Obraz Modré tanečnice (1899) - Edgar Degas
2. Obraz Hviezdna noc (1889) - V. van Gogh

Hudobný impresionizmus

• Snažili sa vyjadriť subjektívne vnímanie zvukových vnemov a rytmu
• Napr. francúzsky skladateľ Claude Debussy v kľúčovom diele hudobného impresionizmu, orchestrálnej skladbe More, zachytil svoje dojmy, nálady a asociácie súvisiace s morom a inšpiroval ňou množstvo svojich súčasníkov i nasledovníkov

1. Orchestrálna skladba More (1903 - 1905) - Claude Debussy

Literárny impresionizmus

• aj impresionistický básnik zachytáva (podobne ako maliar a hudobník) svoje dojmy, pocity, "prchavosť chvíle", zobrazuje sluchové, čuchové a zrakové dojmy, napr. z krajiny
• snaži sa o zobrazenie komplexného dojmu, preto častejšie využíva synestézu (z gréc. syn - spolu, aisthésis - vnem), nepriame pomenovanie, v ktorom spája vnemy rôzneho zmyslového pôvodu (nap. sladké iskrenie, mäkký zvuk)
• pod vplyvom impresionizmu básnik vníma a zdôrazňuje hudobnosť verša
• individualizmus
• uvoľňovanie veršovej formy

Diela ako: Človek a more - Charles Baudelaire, Jesenná pieseň - Paul Verlaine. Týmito prvkami impresionizmus výrazne ovplyvnil tvorbu symbolistov a nasledujúce avantgardné hnutie, ktoré nadviazali na impresionistickú požiadavku mať právo na umeleckú slobodu a zmenu.

Súvisiace hnutia a skupiny

1. Postimpresionizmus
Postimpresionizmus je termín, ktorý popisuje zmeny v impresionizme približne od roku 1886, dátumu poslednej impresionistickej skupinovej výstavy v Paríži. Zvyčajne sa obmedzuje na štyri hlavné postavy, ktoré rozvíjali a rozširovali impresionizmus výrazne odlišnými smermi – Paul Cezanne, Paul Gauguin, Georges Seurat a Vincent van Gogh. Cézanne si zachoval základnú doktrínu maľby z prírody, ale s pridanou prísnosťou, keď slávne povedal: „Chcem znovu urobiť Poussina z prírody“. (Poussin je notoricky intelektuálny priekopník francúzskej krajiny). Seurat postavil impresionistickú maľbu svetla a farieb na vedecký základ (neoimpresionizmus, divizionizmus). Gauguin si zachoval intenzívne svetlo a farby, ale odmietol maľbu z prírody a znovu zaviedol imaginatívny námet. Van Gogh maľoval z prírody, ale vyvinul vysoko osobné použitie farieb a štetca, ktoré priamo vyjadrujú emocionálnu reakciu na predmet a jeho vnútorný svet.

1. Obraz Hráči kariet (1890 - 1892) - Paul Cézanne
2. Obraz Štyri bretónske dievčatá (1886) - Paul Gauguin
2. Britský impresionizmus
Britský impresionizmus opisuje prácu umelcov pôsobiacich v Británii na konci 19. storočia, ktorí boli ovplyvnení myšlienkami francúzskych impresionistov. Modernistické myšlienky a techniky francúzskeho impresionizmu ako zlomené ťahy štetca, uvedomovanie si svetla a tieňa a zobrazovanie scén z každodenného života, priniesol do Británie James McNeill Whistler, ktorý sa usadil v Londýne v roku 1863. Formy impresionizmu potom rozvinuli jeho žiaci Walter Richard Sickert a Wilson Steer. Medzitým v roku 1885 John Singer Sargent prišiel z Francúzska a usadil sa taktiež v Londýne. Vo Francúzsku sa Sargent stretol s Claudom Monetom a v niekoľkých nasledujúcich rokoch významne prispel k impresionizmu v Británii obrazmi ako Karafiát, Ľalia, Ľalia, Ruža.

1. Obraz Symfónia v bielom, č. 2 The Little White Girl (1864 - 1865) - James McNeill Whistler
2. Obraz Karafiát, ľalia, ľalia, ruža (1905) - John Singer Sargent
3. Neoimpresionizmus
Neoimpresionizmus je názov pre postimpresionistické dielo Georgesa Seurata, Paula Signaca a ich nasledovníkov, ktorí boli inšpirovaní optickou teóriou, maľovali pomocou malých priľahlých kúskov primárnej farby, aby vytvorili efekt svetla. Vyznačuje sa používaním divizionistickej techniky (často ľudovo nazývanej pointilizmus, pojem, ktorý Paul Signac zavrhol). Divizionizmus sa pokúšal postaviť impresionistickú maľbu svetla a farieb na vedecký základ pomocou optickej zmesi farieb. Namiesto miešania farieb na palete, čo znižuje intenzitu, boli zložky primárnej farby umiestnené oddelene na plátne v malých kúskoch, aby sa miešali v oku diváka. Opticky zmiešané farby sa pohybujú smerom k bielej, takže táto metóda poskytuje väčšiu svietivosť.

1. Obraz La Seine à la Grande-Jatte (1888) - Georges Seurat
2. Obraz Dáma na terase (1898) - Paul Signac