Charakteristika
Je to historické obdobie a zároveň umelecký sloh, ktorý vznikol v Ríme. V Európe prevládal v 17. - 18. storočí. Ojedinele pretrvával aj na začiatku 19. storočia, pričom sa miešal najmä s obdobím rokoka, ktoré bolo jeho vyvrcholením a má len málo odlišných znakov. Barok súvisel s víťazstvom protireformácie a upevnením postavenia katolíckej cirkvi, ako aj absolutistickej moci panovníkov. Barok možno považovať za medzistupeň medzi renesanciou a moderným vekom; mohol by sa javiť ako ďalšia fáza vývinu umenia. Kladie dôraz na dramatický, prehnaný pohyb a jasný, ľahko interpretovateľný detail. Pre svoje bujné nepravidelnosti bolo barokové umenie často definované ako bizarné alebo nerovnomerné. Barok sa šíril po celej Európe a viedol ho predovšetkým pápež v Ríme a katolícki panovníci v Taliansku, Francúzsku, Španielsku a Flámsku. Ďalej ho šírili mocné náboženské rády prostredníctvom svojej rozsiahlej siete kláštorov a konventov. Štýl sa rýchlo rozšíril do Francúzska, severného Talianska, Španielska a Portugalska, potom do Rakúska a južného Nemecka. Barok sa preslávil najmä v architektúre, maliarstve,sochárstve, ale aj v hudbe, literatúre, divadle a móde.
Pôvod slova barok
Má nejasný pôvod. Uvádzajú sa tieto možnosti vzniku pomenovania:
- Portugalské slovo „barocco“, ktorým sa označovala perla nepravidelného tvaru
- Meno talianskeho maliara Federica Barocciho
- Latinské označenie štvrtého druhu druhej figúry sylogizmu v scholastickej logike - baroco
- Grécke slovo „báros“, ktoré v preklade znamená ťarchu, hojnosť
Znaky
- kritika humanizmu
- návrat k duchovným hodnotám
- dekoratívnosť (ozdobnosť)
- pompéznosť (nádhera)
- patetickosť (nadnesenosť)
- duchovnosť a mysticizmus
- absolutizácia viery
- v popredí je nadpozemský svet
- zložité metafory, symbolika
- senzualizmus, expresivita
- rozpoltenosť (rozdvojenosť), ktorá sa prejavovala v kontrastoch
- v literatúre je typický pompézny veľkolepý knižný štýl
