Barok (1600 - 1750)

Charakteristika

Je to historické obdobie a zároveň umelecký sloh, ktorý vznikol v Ríme. V Európe prevládal v 17. - 18. storočí. Ojedinele pretrvával aj na začiatku 19. storočia, pričom sa miešal najmä s obdobím rokoka, ktoré bolo jeho vyvrcholením a má len málo odlišných znakov. Barok súvisel s víťazstvom protireformácie a upevnením postavenia katolíckej cirkvi, ako aj absolutistickej moci panovníkov. Barok možno považovať za medzistupeň medzi renesanciou a moderným vekom; mohol by sa javiť ako ďalšia fáza vývinu umenia. Kladie dôraz na dramatický, prehnaný pohyb a jasný, ľahko interpretovateľný detail. Pre svoje bujné nepravidelnosti bolo barokové umenie často definované ako bizarné alebo nerovnomerné. Barok sa šíril po celej Európe a viedol ho predovšetkým pápež v Ríme a katolícki panovníci v Taliansku, Francúzsku, Španielsku a Flámsku. Ďalej ho šírili mocné náboženské rády prostredníctvom svojej rozsiahlej siete kláštorov a konventov. Štýl sa rýchlo rozšíril do Francúzska, severného Talianska, Španielska a Portugalska, potom do Rakúska a južného Nemecka. Barok sa preslávil najmä v architektúre, maliarstve,sochárstve, ale aj v hudbe, literatúre, divadle a móde.

Pôvod slova barok

Má nejasný pôvod. Uvádzajú sa tieto možnosti vzniku pomenovania:

  • Portugalské slovo „barocco“, ktorým sa označovala perla nepravidelného tvaru
  • Meno talianskeho maliara Federica Barocciho
  • Latinské označenie štvrtého druhu druhej figúry sylogizmu v scholastickej logike - baroco
  • Grécke slovo „báros“, ktoré v preklade znamená ťarchu, hojnosť
Pomenovanie barok spočiatku označovalo „zlý vkus“, pretože vyumelkovanosť a prezdobenosť vyvolávali dojem nevkusu. Ako označenie pre štýl umenia sa slovo barok začalo používať v druhej polovici 18. storočia a chápalo sa ako protiklad klasických hodnôt. V 19. storočí sa slovo barok stalo vedeckým termínom.

Znaky

  • kritika humanizmu
  • návrat k duchovným hodnotám
  • dekoratívnosť (ozdobnosť)
  • pompéznosť (nádhera)
  • patetickosť (nadnesenosť)
  • duchovnosť a mysticizmus
  • absolutizácia viery
  • v popredí je nadpozemský svet
  • zložité metafory, symbolika
  • senzualizmus, expresivita
  • rozpoltenosť (rozdvojenosť), ktorá sa prejavovala v kontrastoch
  • v literatúre je typický pompézny veľkolepý knižný štýl

Obdobia baroka

Barok ohraničujú dve udalosti - Tridsaťročná vojna (1618 – 1648) a Francúzska revolúcia (1789). Jeho vývoj môžeme rozdeliť na tri základné obdobia:

  1. Raný barok (približne obdobie Tridsaťročnej vojny (1618 - 1648))
  2. Umelci: Michelangelo Merisi Caravaggio, Peter Paul Rubens, Artemisia Gentileschi, Gian Lorenzo Bernini, Rembrandt van Rijn, Claude Lorrain

    Povolanie svätého Matúša, Michelangelo Merisi Caravaggio Nočná hliadka, Rembrandt van Rijn Nalodenie kráľovnej zo Sáby, Claude Lorrain
    1. Obraz Povolanie svätého Matúša (1599 - 1600) - Michelangelo Merisi Caravaggio
    2. Obraz Nočná hliadka (1642) - Rembrandt van Rijn
    3. Obraz Nalodenie kráľovnej zo Sáby (1648) - Claude Lorrain

  3. Vrcholný barok (druhá polovica 17. storočia)
  4. Umelci: Giovanni Lorenzo Bernini, Diego Velázquez, Francesco Borromini, Andrea Pozzo

    Kostol San Carlo alle Quattro Fontane, Francesco Borromini Apoteóza svätého Ignáca, Andrea Pozzo
    1. Kostol San Carlo alle Quattro Fontane (1634 - 1644) - Francesco Borromini
    2. Obraz Apoteóza svätého Ignáca (1685-1694) - Andrea Pozzo

  5. Neskorý barok (18. storočie)
  6. Posledné dozvuky barokového obdobia, označované aj ako neskorý barok, sú známe skôr pod názvom rokoko a toto obdobie trvalo od 40. rokov do 70. rokov 18. storočia. Umelci: Jean-Honoré Fragonard, François Boucher, Jean-Antoine Watteau, Jean-Baptiste Siméon Chardin, Canaletto

    Nalodenie pre Cytheru, Jean-Antoine Watteau Vchod do Canal Grande, Canaletto Hojdačka, Jean-Honoré Fragonard
    1. Obraz Nalodenie pre Cytheru (1717) - Jean-Antoine Watteau
    2. Obraz Vchod do Canal Grande (1730) - Canaletto
    3. Obraz Hojdačka (1767-1768) - Jean-Honoré Fragonard