Vzhľad
Doberman je krátkosrsté veľké plemeno, vyznačujúce sa veľkou dynamikou a energiou. Vyskytuje sa v dvoch farebných variantoch – čierna s pálením a hnedá s pálením, existujú však aj iné sfarbenia, ktoré nie sú oficiálne uznané v FCI, ktorej štandardy sú vo väčšine sveta uznávané. V Spojených Štátoch Amerických je uznávaná napr. modrá variant, resp. variant izabela (krémovo-biela).
Povaha
Doberman je výborný spoločník a obetavý ochranca rodiny. Je vhodný aj do rodiny s deťmi. Je učenlivý a inteligentný. V rebríčku psej inteligencie psychológa p. Corena obsadil piate miesto. Doberman je krásne a ušľachtilé plemeno s aristokratickým zjavom. Medzi inými služobnými a strážnymi plemenami sa vyníma štíhlou a svalnatou postavou psieho atléta.
Využitie
Doberman je štandardné služobné plemeno. Vyznačuje sa asi podobnou ostrosťou ako nemecký ovčiak, československý vlčiak, belgický ovčiak, rotvajler, ale aj erdel teriér alebo veľký bradáč. Pri správnej výchove a socializácii (napr. v rodine) je to fantastický spoločník, ktorý má rád deti a bezdôvodne nikomu neublíži. Negatívny imidž dobermana vytvorili filmy, v ktorých sa tento pes často používa ako príklad zúrivého strážneho psa. Je to hlavne pre jeho lákavý exteriér a výbornú cvičiteľnosť (a teda upotrebiteľnosť vo filmovom priemysle). Pravda je však taká, že doberman nie je žiaden agresor, ale disciplinovaný a poslušný pes.
História
Doberman je služobné (strážne a obranárske) plemeno vyšľachtené v Nemecku, v súčasnosti je však rozšírený po celom svete a je veľmi obľúbený aj ako rodinný pes. Plemeno začal šľachtiť v 19. storočí Friedrich Louis Dobermann (po ňom i názov plemena). Cieľom jeho raných šľachtiteľských pokusov bolo vytvoriť plemeno poslušného a engergického obranára a strážneho psa. Ostrá povaha prvých dobermanov bola neskôr korigovaná ďalšími chovateľmi s dôrazom na spoločenskú uplatniteľnosť plemena. Dnes je doberman chovaný ako služobný pes, ale predovšetkým ako rodinný pes a spoločník v športe a najrôznejších aktivitách. Nepopierateľný zakladateľ šľachtenia plemena Doberman je teda Karl Friedrich Louis Dobermann . Tento muž žil v 19-tom storočí v Nemecku a živil sa postupne ako šarha, strážnik, či vyberač daní. V jeho povolaní sa mu veľmi zišiel kvalitný pes obranár a keďže mal ako šarha prístup k rôznym psom, rozhodol sa vyšľachtiť si vlastné plemeno. Z dostupného portfólia vyberal tie najenergickejšie a žiaľ aj najagresívnejšie psy, ktoré používal v ďalšom chove. O počiatkoch chovu nie sú takmer žiadne písomné záznamy, takže vychádzame len zo spomienok pána Dobermanna a zo zápisov jeho nasledovníkov. Prvoradým úmyslom bolo vyšľachtiť služobného psa, preto sa Dobermann zameral hlavne na pracovnú upotrebiteľnosť, nie na exteriér. Prvé dobermany boli v dnešnom ponímaní škaredé (napr. mali klabonos). Pri šľachtení bol použitý napr. nemecký dobytkársky pes (predchodca dnešného rotvajlera), nemecký pinč, greyhound a možno i boseron. Hovorí sa aj o prítomnosti nemeckej dogy, weimaranera, maďarskej vyžly a iných plemien v chove. Prvý pes bol pod plemenom dobermann zapísaný v plemennej knihe v roku 1893. Po smrti Dobermanna pokračovali v jeho práci napr. Otto Gőller z Apoldy alebo Goswin Tischler.
Kupírovanie
Pôvodne sa týmto psom kupírovali uši a chvost, dnes sa už od tohto trendu v civilizovaných krajinách upúšťa. Vo väčšine Európskych krajín je tento postup zakázaný zákonom. Na Slovensku je zákonom zakázané kupírovanie uší od roku 2003. Kupírovanie chvostov je úpravou zákona o veterinárnej starostlivosti znova povolené od 1.2.2007. Konkrétne je povolené len "kupírovanie časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní". Nekupírované uši a chvost dodávajú dobermanovi prirodzenejší a mäkkší vzhľad, čo viac zodpovedá jeho dnešnej povahe.
