Dalmatínec je stredne veľké až veľké plemeno. Výnimočný je sfarbením srsti – je biely s hnedými alebo čiernymi bodkami, ktoré sa nemajú zlievať. Chlpy sú krátke a tvrdé, srsť hustá a lesklá. Šteniatka sa rodia bez bodiek, tie sa na tele objavujú až na desiaty až 14 deň života. Je to robustný, dobre osvalený pes s dlhším chrbtom a elegantným krkom. Psy s čiernym bodkovaním majú tmavohnedé oči, hnedooké psy zasa jantárové. Modré sfarbenie dúhovky je dôvodom k vyradeniu z chovu (často geneticky prenáša hluchotu)
Dalmatínec je pes priateľskej a dobromyseľnej povahy. Vďaka svojmu temperamentu je vhodný pre aktívnych ľudí. Svojím priateľským vzťahom k deťom je vhodný ako rodinný pes. Aj deti ho obľubujú pre lákavé sfarbenie. Dalmatíenc má neprávom povesť hlúpeho psa. Opak je pravda. Dalmatínsky pes je inteligentné a učenlivé plemeno. Vyznačuje sa občasnou tvrdohlavosťou a tzv. „úmyselnou hluchotou“ voči príkazom, ale toto sa tiež dá výcvikom zvládnuť. Dalmatínec si vie poradiť v každej situácii a je nadaný obzvlášť pre poľovný výcvik. V rebríčku pracovnej inteligencie (cvičiteľnosti) psích plemien, ktorý zostavil známy psí psychológ Stanley Coren (kniha The Intelligence of Dogs) zastáva dalmatín 39. miesto (zo 79) a radí sa do kategórie „nadpriemerne pracujúce psy“
V súčasnosti sa nezvykne dalmatínec využívať ako pracovný pes, obvykle plní úlohu rodinného spoločníka. Často sa však majitelia dalmatíncov venujú so svojím psom psiemu športu (napr. agility, coursing). Dalmatínec je učenlivý a inteligentný pes. Na výcvik nie je vhodný až tak ako služobné plemená, ale je pomerne cvičiteľný a keď sa mu majiteľ výcvikovo venuje, môže sa z neho stať pracovný pes. Je uplatniteľný v služobnom výcviku, zdravotnom výcviku (napr. canisterapia), pachových prácach ale predovšetkým ako durič alebo farbiar. Na poľovanie má vrodený talent a jeho príbuznosť s duričskými plemenami ho predurčuje na poľovný výcvik. Žiaľ na Slovensku dalmatínci nemôžu robiť lovecké skúšky. Kynológovia však chodia s dalmatínskymi psami často robiť skúšky do zahraničia (napr. ČR). Netreba zabúdať na jeho neuveriteľne kladný vzťah ku koňom – stále je použiteľný ako ochranca a sprievodca koní. Dalmatínsky pes je však predovšetkým výborný spoločník a kamarát.
Dalmatínsky pes je pôvodne poľovné plemeno. V historických dobách bol používaný ako durič alebo farbiar. Časté nakrytie medzi plemenami poľovných psov spôsobilo zvýšenie podielu duričskej krvi v genetickom základe dalmatíncov. Už v týchto časoch sa dalmatínec často stýkal s koňmi, čo sa mu neskôr na dlhú dobu stalo životným údelom. Keď ľudia objavili v dalmatíncoch výborný vzťah ku koňom (ale zároveň treba priznať – horší vzťah k ostatným psom), využívali dalmatíncov na stráženie koní. Po vyšľachtení výkonnejších poľovných plemien sa dalmatínsky pes ešte viac posunul k úlohe strážcu koní. Odtiaľ bolo len na skok k jeho dlhoročnej úlohe „kočiarového psa“. Ako jediné plemeno na svete bol dalmatínec dlho špecializovaným kočiarovým psom – sprevádzal kočiare, dostavníky a iné konské povozy a chránil ich proti lupičom a vlkom. Neskôr (hlavne v USA) sprevádzal hasičské vozy ťahané koňmi. Americkí hasiči majú doteraz v symbole dalmatínskeho psa.