Geológia

Štiavnické vrchy sú sopečnýcm pohorím, zaraďovaným k neovulkanitom. Ako celok tvorí pozostatky Štiavnického starovulkánu. Je budované andezitmi, ryolitmi, brekciami a tufmi. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov (približne 140 druhov a odrôd minerálov) a drahokovných rúd, v minulosti intenzívne ťažených. Rastú tu najvyššie položené duby cerové, hraby a jarabiny a najnižšie položené prirodzene položené jedle.

Tajchy

Štiavnické tajchy sú jazerá ležiace na strednom Slovensku vybudované pre potreby miestnych baní a dnes ponúkajú lákavé kúpanie v nádhernom prírodnom prostredí okolia Banskej Štiavnice.

Štiavnické tajchy sú umelé jazerá vybudované pre potreby historických štiavnických baní. Nedostatok vody v centre pohoria museli banskí inžinieri riešiť vybudovaním dômyselného vodohosopodárskeho systému. Jeho účelom bolo zachytávať zrážkovú vodu z horských svahov a zložitým systémom jarkov ju privádzať do vodných nádrží. Voda v jazerách sa potom odvádzala do baní a hút, kde poháňala rozličné banské stroje a zariadenia.

Najviac tajchov zniklo v 18. storočí, keď sa na ich projektovaniu a výstavbe podieľali S. Mikovínu. M. K. a J. K. Hellovci. Pôvodne bolo v Štiavnických rokoch asi 60 tajchov, dnes ich je už asi len tretina. Najväčšie je Počúvadlianske jazero s rozlohou 11,73 ha. Najvyššie položené je Ottergrundské jazero ležiace na východnom svahu Paradajsu v nadmorskej výške 939 m.n.m. Dnes Štiavnické tajky už neslúžia pôvodnému účelu a v lete sa využívajú na rekreáciu.