Žraloky sú veľmi dobre prispôsobené pohybu vo vode. Majú torpédovité, niekedy až hadovité pretiahnuté telo. Ich prsné plutvy nie sú spojené s osovou kostrou, ktorá je chrupavkovitá,[2] ale vyskytujú sa na nej známky kostnatenia.
Koža je krytá plakoidnými šupinami krytými sklovinou, ktoré spôsobujú veľkú drsnosť kože žralokov. Žiabrové štrbiny sú po stranách tela, pričom prúdenie vody cez ne zaisťuje len žralokov pohyb vpred. Voda pri tomto pohybe preniká ústami do ústnej dutiny a žiabrovými štrbinami zase von. To vedie k tomu, že ak sa zamotá žralok do siete, celkom rýchle sa udusí.
Po prvej žiabrovej štrbine zostal menší otvor zvaný spirákulum. U niektorých rýchlo plávajúcich druhov je redukované, alebo celkom mizne. Naopak u druhov, ktoré sa zdržujú pri dne, je výrazne väčšie a okysličuje krv pre oko a mozog. U raje privádza vodu k žiabram, keď ležia zahrabané do piesku.
Žraločie čeľuste majú v zvieracom svete celkom výnimočné vlastnosti. Praveké žraloky mali hornú čeľusť pevne spojenú s lebkou a museli sa teda spokojiť s pomerne malou korisťou. Počas vývoja sa však tlama posunula pod hlavu, horná čeľusť sa uvoľnila z lebečného spojenia a stala sa pohyblivou. Tým pádom môžu dnešné žraloky zožrať značne objemnú korisť alebo z nej vytrhávať veľké kusy mäsa. Čeľuste sú ovládané nepredstaviteľne výkonnými svalmi. Sila stisku čeľustí nameraná u žraloka dlhého tri metre činila 3 tony na 1 cm2 (sila stisku ľudskej čeľuste je u sedemdesiatkilového človeka asi 220 kilogramov na 1 cm2). Ostré, spravidla trojuholníkové zuby kožného pôvodu sú zasadené v pevnom väzivovom tkanive a usporiadané v niekoľkých radoch, z ktorých funkčný je však len ten prvý. Žraločie zuby majú neobmedzenú schopnosť regenerácie. Po opotrebovaní alebo poškodení sa zuby ohnú dopredu a vypadnú, pričom na rad príde rad druhý. Počet radov nie je konečný, ďalšie stále dorastajú. Rýchlosť obnovy zubov sa líši podľa druhu, môže trvať 8 – 10 dní, ale tiež niekoľko mesiacov. Zuby v spodnej čeľusti slúžia k pridržaniu koristi, zatiaľ čo zuby v čeľusti hornej k rezaniu (to je spôsobené prudkým hádzaním hlavy do strán pri útoku).
Tráviaca sústava je pomerne krátka, na ústnu dutinu nadväzuje hltan, po ňom nasleduje krátky pažerák, žalúdok a tenké črevo a nakoniec hrubé črevo s tzv. špirálnou riasou a kloaka. Na túto os je napojená veľká pečeň s vysokým obsahom pečeňového tuku a vylučovacie ústrojenstvo s prvoobličkami.
Žraloky sú gonochoristi s vnútorným oplodnením. Sú vajcorodé, vajcoživorodé alebo živorodé, pričom u druhej skupiny môže dochádzať k vnútromaternicovému kanibalizmu. Vajíčka sú hranaté a veľké, u niektorých druhov cez 20 cm.
Chrbtová struna začína byť zaškrcovaná stavcami (ale stále je súvislá). Žraloky majú v tele zvláštnu látku skvalen. Slúži k nadľahčovaniu tela a lepšiemu pohybu vo vode.