Alternatívny názov je "fantastiká". Spôsobujú zmeny vnímania, myslenia, emócií a vedomia. Na rozdiel od ostatných psychoaktívnych drog ako sú stimulanty a opiáty, pôsobiace na bežné oblasti mysli, skúsenosti po týchto látkach pripomínajú stav transu, meditácie a snov. Halucinogény môžu byť obsiahnuté v rastlinách, hubách a môžu byť vyrobené aj synteticky v laboratóriu.
Dietylamid kyseliny lysergovej (skrátene LSD) je polosyntetický alkaloid a halucinogén radiaci sa pod sérotonergické psychedeliká.
Syntetizoval ho v roku 1938 švajčiarsky chemik Albert Hofmann vo firme Sandoz Laboratories vo Švajčiarsku ako súčasť veľkého výskumného programu na hľadanie medicínsky užitočných látok.
Fyzické účinky LSD sú oproti psychickým v podstate zanedbateľné. Dochádza však ku zvýšeniu krvného tlaku, srdcovej frekvencie, môže prísť k zvýšeniu telesnej teploty, prípadne k poteniu a suchu v ústach.
LSD začína účinkovať 20 až 30 minút po použití. Účinok vrcholí približne po troch až štyroch hodinách od požitia a môže trvať až 12 hodín. Prejavuje sa vizuálnymi pseudohalucináciami a ilúziami, zmenami vnímania reality, priestoru a času. Môže sa vyskytnúť aj synestézia, tzn. prelínanie zmyslov.
Je to alkaloid, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo viac ako 200 druhoch húb. Najpotentnejšie druhy pochádzajú z rodu holohlavec. Psilocybín je prekurzorom psilocínu, ktorý vzniká v tele defosforyláciou psilocybínu. Psilocín sa viaže na serotonínové receptory a účinkuje ako psychoaktívna, halucinogénna droga. Jej účinky sú podobné psychoaktívnej látke LSD.
Po prvýkrát (1958) ju izoloval chemik Albert Hofmann, potom čo mu boli poslané vzorky týchto húb. Huby boli indiánmi po stáročia používané v rámci šamanských ceremónií a dostali názov „teonanacatl“ (mäso bohov), ktorý odkazuje na ich divinačné účinky.
Zavri okno X
Zavri okno X
Zavri okno X