Kroj
Ženský koj
Ženský odev sa vyznačuje bohatosťou výtvarného a farebného prejavu. Z domáceho, jemnejšieho bieleho plátna sa šila spodná sukňa „kinteš”, ktorá bola vo vrchnej časti bohato nariasená. Ozdobená bola skromnejšie, pretože bola ukrytá pod vrchnou sukňou. Upínala sa plátenou páskou okolo pása. Vrchná sukňa „kitľa” sa zhotovovala z kvalitnejších látok, ktoré sa po domácky nevyrábali (zamat, štof). Vrchná sukňa bola v rôznych farbách najčastejšie však červená, tmavomodrá, bordová a hnedá. Sukňa sa zošívala nariasená a v spodnej časti bola vyzdobená nášivkami, flitrami a „bortňami”. Upínala sa podobne ako spodná sukňa. Na vrchnú sukňu, ktorá bola vpredu nastrihnutá sa opásala zástera „fiertucha”. Táto bola zhotovená z glotu, zamatu, alebo hodvábu. Okraje boli ozdobené alebo nášivkami, alebo krížikovou výšivkou. Hornú časť odevu tvorilo „oplecko”. Rukávy i oba diely sa všili nariasené do golierika, ktorý sa pod krkom zväzoval šnúrkou. Pod lakťom sa rukávy stiahli pomocou vrapov, ktoré sa prešívali širšou výšivkou s kvetinovými vzormi, ukončené bielou čipkou. Na oplecko sa obliekal živôtik „brusľak”, ktorý siahal pod prsia a zhotovoval sa z kašmíru, alebo brokátu. Podkladovú látku takmer celú prekrývali našité farebné stužky, perličky „hadíky“. Odev dopĺňala predĺžená trojuholníková šatka “kosička” na prsiach prekrížená a v driekovej časti na chrbte sa uviazala na uzol. Kosičky boli najčastejšie biele, príležitostne čierne. Doplnkom ženského odevu bol kožuštek bez rukávov siahajúci pod prsia, alebo do pása, zdobený bohatou výšivkou s rastlinným motívom. V zime sa nosil kožušinový kabátik „harajda”, ktorý bol vypasovaný a siahal do polovice bedier. Vrchná časť sa šila zo zamatu a zdobila sa viacfarebnou krížikovou výšivkou. Pokrývka hlavy bola rozdielna podľa toho, či sa jednalo o vydatú ženu, alebo slobodné dievča. Dievčatá mali vlasy rozdelené do pútca a vzadu mali zapletenú do vrkoča mašľu, vydaté ženy mali vlasy tiež rozdelené do pútca, ale na čele mali čiernu zamatovú stužku zopnutú vo vlasoch (vraj ako prejav smútku za Turkami odvlečených, alebo zabitých mužov). Na hlave nosili čepiec bohato zdobený ovsíkmi a flitrami. Na čepiec sa niekedy uväzovala farebne potlačená šatka, ktorá sa uväzovala na „pampúšik”. Na nohách spočiatku nosili ženy v chladnejších dňoch krpce, alebo chodili väčšinou bosé. Sviatočne nosili čižmy a v zime plstené kapce. Doplnkom kroja boli viacradové korálky, ktoré zdobili hrdlo.
Mužský kroj
Mužský kroj sa vyznačoval voči ženskému jednoduchosťou a striedmosťou. Košeľa bola z bieleho plátna so všitými naberanými rukávmi a golierom. Zapínanie košele bolo do dvoch tretín predného dielu na gombíky. Po oboch stranách zapínania, v ramenách a v zápästí bola vyšívaná tmavohnedou štepovanou výšivkou s rastlinnými a geometrickými vzormi. Nohavice tvorili plátené široké „gäty” siahajúce do polovice lýtok zdobené v spodnej časti výšivkou, podobnou košeli. Na nohaviciach sa nosila biela zástera v spodnej časti zakončená strapcami, podobne ako nohavice. V zimných mesiacoch sa nosili súkenné nohavice bielej farby. V povojnovom období plátené „gäty” a zásteru nahradzujú čierne súkenné nohavice nad kolenom rozšírené tzv. „rajtky”. Odev dopĺňala čierna súkenná kabanica s užšou výšivkou. Mužský odev tiež dopĺňal kožuštek, ktorý bol bohato vyšívaný a siahal do pása. Na hlave sa nosil čierny klobúk a v zime kožušinová baranica. Muži na nohách nosili spočiatku krpce, v zime plstené kapce a neskôr čierne čižmy. Na košeľu sa nosil krátky súkený, alebo zamatový podšitý kabát.