Základné informácie
Obec Pliešovce sa nachádza na strednom Slovensku v Banskobystrickom kraji v okrese Zvolen .
Vzdialenosť obce od tohto okresného mesta je cca 20 km. Približne v rovnakej vzdialenosti smerom na juhozápad sa nachádza mesto Krupina.
Pliešovce
- Kraj: Bánskobystrický
- Okres: Zvolen
- Nadmorská výška: 400 m.n.m.
- Rozloha: 5 611 Ha
- Vodné toky v katastri obce: Neresnica, Krupinica
- Časti obce: Pliešovce, Dolinky, Lonec, Podjavorie, Polomy, Zaježová.
- Počet obyvateľov: 2202
Prírodné pomery
Obec PLiešovce leží v južnej časti Pliešovskej kotliny, v nadmorskej výške okolo 400 m n.m.
Súčasné územie obce sa skladá z dvoch katastrálnych území – Pliešoviec a Zaježovej.
Jeho plocha je 5 611 ha. Patria k nej roztrúsené lazy Lonec, Zálužok, Podjavorie, Zaježová, Lášťok, Podhánková, Siele, Uhliská, Neresnica, Zamlyn a Zábava.
Na východe obec ohraničuje horský hrebeň vyhasnutého vulkánu Javoria (1 044 m n.m.), na západe Štiavnické vrchy, na juhu Krupinská vrchovina a na severe dolina Hrona.
Pliešovská kotlina je 20 km dlhá a 2-5 km široká s plochou 107 km2. Najvyššími vrcholmi pohorí okolo kotliny sú Javorie (1 044 m),
Priečnô (1 024 m), Homôlka (1 008 m), Malé Javorie (872 m), Sekier (887 m), Lysec (886 m) a Ježová (781 m). Najvyšším bodom katastrálneho územia obce
je kóta Priečno (1 023,4 m) ležiaca vo východnej časti katastra v pohorí Javorie. Najnižší bod leží v Pliešovskej kotline v lokalite Na Chotáre
v nadmorskej výške 388 m.
Pliešovská kotlina vznikla vyhĺbením na andezitových tufoch.
Má pahorkatinový, nehlboko členený sopečný reliéf.
Na jeho erózii mali od treťohôr značný podiel početné potoky, ktorých korytá sa väčšinou stotožňujú s líniami tektonických zlomov.
Podnebie a Vodstvo
- Podnebie- Klimatické pomery ovplyvňuje okrem geografickej polohy najmä nadmorská výška
(od 390 m n.m. v doline Neresnice, po vrchol Priečneho vo výške 1 024 m n.m.), tvar a orientácia reliéfu.
Z hľadiska klimatických oblastí Slovenskej republiky sa katastrálne územie nachádza v dvoch klimatických oblastiach:
mierne teplá oblasť, ktorá zaberá najväčšiu časť katastra a chladná oblasť (hrebeň Malého Javoria, južné a západné svahy Priečneho).
V dôsledku týchto vplyvov dochádza ku teplotným rozdielom. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8oC v najnižšie položených polohách.
S nadmorskou výškou klesá na 5oC. Najchladnejší mesiac je január a najteplejší je júl. Najnižšie namerané teploty vzduchu každoročne
klesajú pod -10oC a najvyššie prekračujú 30oC. Priemerný počet mrazových dní na území obce je 120, so stúpajúcou nadmorskou výškou
sa ich počet zvyšuje na 150. Priemerný počet letných dní je v nižších polohách územia priemerne 64, vo vyšších polohách len okolo 10.
Priemerný ročný úhrn atmosférických zrážok sa pohybuje od 435 mm do 829 mm.
Najsuchšími mesiacmi sú január, február a marec (30 mm), najvlhkejšie sú jún a júl (70 mm).
Priemerné mesačné zrážky sú veľmi premenlivé a kolíšu od niekoľkých mm až po 200 mm.
Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou je v nižšie položených oblastiach územia 50, vo vyšších polohách Javoria 90 dní. Ich výskyt je veľmi premenlivý.
- Vodstvo-Územie Pliešoviec odvodňujú dva hlavné toky: Krupinica a Neresnica.
Významnejšia je Krupinica, ktorá pramení v Javorí a má dĺžku 65,4 km.
Odvodňuje strednú a južnú časť územia a vlieva sa do Ipľa. V katastri obce má dva prítoky:
Rimáňsky jarok a Klinkovica. Neresnica je dlhá 25,5 km a pramení na južných svahoch Ježovej.
V centre obce priberá Mackovie jarok a jarok Predkúty. Zaujímavosťou z hľadiska príslušnosti k
povodiam je kotlinové rozvodie medzi povodím Hrona (Slatiny) a povodím Ipľa, ktoré rozdeľuje kotlinový
prah nazývaný Rázputie. Agresívnejšia Neresnica (vlieva sa do Slatiny) sa zahlbuje rýchlejšie
a hrozí načapovaním horného toku Krupinice, ktorú už o niektoré prítoky ochudobnila. Kotlinové
rozvodie je druhé najvýznamnejšie na území Slovenka po Štrbskom prahu v Podtatranskej kotline.
Dôležitou súčasťou vodstva obce je aj vodná nádrž – rybník Pliešovce.
Pôvodne bol vybudovaný v 50. rokoch 20. storočia ako prietočný priamo na toku Krupinice.
Bol zahradený sypanou hrádzou zo zeminy a spevnenou drevenou konštrukciou.
Pri povodniach na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia bola hrádza strhnutá a bol vybudovaný nový rybník.
Nová hrádza má v súčasnosti dĺžku 233 m, výšku 6,5 m a šírku koruny 3,5 m. Maximálna plocha rybníka je 6,68 ha a objem 126 500 m3.
Živočíšstvo
- Územie obce vrátane jej častí Dolinky, Lonec, Podjavorie, Polomy a Zaježová má pestrú i bohatú faunu. Už erb obce zobrazujúci jeleňa na pažiti potvrdzuje dávne bohatstvo zveriny v okolitých lesoch. Navyše mnohé druhy sú chránené v zmysle legislatívny Slovenskej republiky i Európskej únie.
K najatraktívnejším druhom celkom určite patria veľké šelmy. V širšom okolí obce sa vyskytujú všetky tri u nás žijúce druhy: medveď, rys a sporadicky v tuhých a dlhotrvajúcich zimách aj vlk. Z ďalších šeliem sa vyskytuje napríklad všeobecne známa líška obyčajná. Takmer na všetkých tokoch odvodňujúcich kataster obce možno nájsť hravú i dravú šelmu vydru riečnu. Z hlodavcov patrí k typickým druhom lesov veverica obyčajná. Vo vyšších častiach Javoria bola zistená myšovka horská a plch lesný. Nekorunovaným kráľom lesov je jeleň obyčajný. Ďalej sa vyskytuje srnec lesný, diviak lesný, daniel škvrnitý či muflón obyčajný. V menšej miere po celoplošnom znížení stavov drobnej zveri koncom sedemdesiatych rokov je možné stretnúť zajaca poľného a jarabicu poľnú. Z poľovníckeho hľadiska je lokalita zaradená do srnčej oblasti.
V Pliešovciach a okolí sa vyskytuje väčšina z 340 druhov vtákov vyskytujúcich sa na Slovensku. Z dravcov tu hniezdia napríklad myšiak hôrny, jastrab veľký, sokol myšiar a sokol lastovičiar. Vzácnejšie sa vyskytuje orol krikľavý či včelár obyčajný. Na lesy rôznych typov sú naviazané viaceré druhy ďatľov a sov. Popri dravých vtákoch sa tu vyskytuje aj široká škála rôznych spevavcov a iných drobných vtákov.