Orogenéza Álp (Alpínske vrásnenie) nastala v dôsledku zrážky Apulskej a Euroázijskej platne, pri ktorej bol uzavretý sedimentačný priestor paniev oceánu Tethys. Najdôležitejšie horotvorné pohyby sa v Alpách udiali počas oligocénu a miocénu. Vrstvy hornín, ktoré sa v tejto oblasti nahromadili v priebehu druhohôr a paleogénu boli silným tlakom vytlačené zo skracujúceho sa priestoru na sever a v menšej miere aj na juh. Tlak spôsobil vznik veľkých prevrátených vrás tvorených hrubými morskými súvrstviami, ktoré sa cez seba kĺzali a vytvorili viacero hrubých príkrovov. Do týchto súvrství boli rovnako zavrásnené staršie (hlavne hercýnske) kryštalické horniny budujúce vyššie časti oblastí Mont Blancu, Matterhornu, Penninských Álp a Vysokých Taur.

Súčasný povrch bol v posledných dvoch miliónoch rokoch najviac ovplyvnený glaciálmi. Najmenej 5 ľadových dôb výrazne ovplyvnilo celú oblasť, vytvorilo množstvo horských jazier, údolí tvaru „U“ a na severe vytvorilo hladko modelovaný reliéf vápencových hôr. Posledných 10 000 rokov však horské ľadovce ustupujú, pričom po celej oblasti zanechávajú obrovské eratické kamene.