Vznik

Začiatok vzniku sa datuje do doby okolo spodnej kriedy. V treťohorách, asi pred 40 až 60 miliónmi rokov vplyvom tlačenia Africkej dosky na Eurázijskou sa začali vrstvy usadenín vrásniť, tzv. alpínska orogenézia. Výrazné vyzdvihovanie prebiehalo na prelome treťohôr a štvrtohôr. Ďalším faktorom modelovania pohorí bolo pleistocénne zaľadnenie, po tom nám zostalo len niečo okolo 3 000 km? ľadovcov.

Zloženie

Alpy sú zložitý horský systém. Zo severného a severozápadného smeru boli kedysi nasunuté hlavné, najväčšie príkrovy. Z hľadiska geologickej stavby môžeme Východné Alpy rozdeliť na Centrálne kryštalické Alpy (rula, bridlice), Severné vápencové Alpy(vápenec, dolomit) a Južné vápencové Alpy. Vo vápencových Alpách prevládajú horniny hlavne z období triasu, jury a kriedy (usadené horniny z druhohôr). Na severozápadnom okraji Západných Álp sa tiež nachádzajú pásma vápencov. Kryštalické Alpy sa delia na Vonkajšie a Vnútorné. Centrálne masívy tvoria jadro (žuly, ruly a kryštalické bridlice).