Hrad Devín vybudovali na vysokej skale nad ústím
rieky Moravy do Dunaja. Na tomto mieste
predurčenom vstupovať do dejín zanechali
stopu Kelti a stál tu rímsky vojenský tábor.
V časoch Veľkej Moravy v 9. storočí sa tu písali
slávne kapitoly slovenských národných
dejín. O pevnosti Dowina sa objavila prvá písomná
zmienka vo Fuldských análoch z roku 864.
V 13. storočí vznikol na hradnej skale
stredoveký hrad strážiaci západné hranice
Uhorska. V celistvosti vydržal až do roku 1809,
ked ho do vzduchu vyhodili napoleonskí vojaci.
V polovici 19. storočia navštívili staroslávny
Devín štúrovci, aby si uctili korene slovenského
národa. Čiastočne obnovené ruiny
hradu Devín sú v letnej sezóne sprístupnené
verejnosti. Patria k najoblúbenejším turistickým
cieľom Bratislavy.
Povesť o Panenskej veži rozpráva o rytierovi Mikulášovi,
pánovi Devínskeho hradu, ktorý sa vybral na pytačky až do Korutánska.
Do oka mu padla panna Margaréta pochádzajúca z bohatej korutánskej rodiny.
Otec dievčaťa Mikulášovu prosbu zdvorilo odmietol, avšak rytier Margarétu uniesol.
Panna Margaréta sa ani príliš nebránila, lebo sa je páčil mladý rytier a po
príchode do Devína aj jeho krásny hrad.
Skôr ako došlo k svadbe, zavítal na Devínsky hrad Margaretin strýc Rafael,
opát z Isenburgu. Jeho ozbrojenci sa zmocnili mladej dievčiny, vysadli na koňa a cvalom sa
vydali späť do Korutánska. Rytier Mikuláš ich však dostihol a po boji získal späť svoju vyvolenú.
Po návrate na hrad sa začali konať prípravy na svadbu. Len čo si v hradnej kaplnke zaľúbenci
povedali svoje áno, na nádvorí hradu už opäť zarinčali zbrane.
Opát Rafael lesťou oklamal stráž a vtrhol do hradu. Korutánci boli v prevahe a rytiera Mikuláša
donútili ustúpiť do štíhlej veže na skalnej ostrohe čnejúcej nad sútokom Dunaja s Moravou.
Keď časom dvere veže pod náporom sekier a ohňa povolili, rytier Mikuláš v nerovnom boji padol.
Jeho mladá nevesta od žiaľu skočila do Dunaja. Mútne vody rieky pannu Margarétu v jej svadobný
deň pochovali a veža na skalnej ostrohe od tých čias nesie meno Panenská veža.